Nočný vták proti svojej vôli

Už je tomu aj zo desať rokov, čo sa budí viackrát za noc. Večer väčšinou nemá problém zaspať, aj keď sem – tam sa aj hodinku poprehadzuje v posteli, kým zalomí. Ale každý večer pred zaspaním ho už roky skoro až desí pomyslenie na to, že zase sa cez noc bude budiť. A to asi dva -trikrát za noc. Len tak, z jeho pohľadu z ničoho nič. Má dosť plytký spánok a zobudí ho aj najmenší šuchot. Partnerkin pohyb. Závan vetra spoza okna...A keď sa už zobudí, ide najskôr automaticky na záchod, a to aj vtedy, keď sa mu nechce „až tak ísť“. A zo záchoda do kuchyne, napiť sa vody. A potom späť do postele, kde opäť rýchlo zaspí. Ale o také dve hodinky sa znovu zobudí. A tak to ide dokola.Niekedy ho zobudia aj jeho sny. Máva ich veľmi bohaté, veľmi živé. Často až bizarné.Samozrejme, výsledkom prerušovanej noci býva fakt, že sa často cíti nevyspatý... V podstate od objavenia sa problému s ním bojuje. Uvedomuje si ho, a snaží sa prísť na koreň veci. Pochodil všetky možné fyziologické vyšetrenia. Aj v spánkovom laboratóriu bol (tam sa ho však, neúspešne, pokúsili dostať do svojich spárov scientológovia). Skúšal a skúša aj alternatívnu medicínu (subjektívne cíti, že tá mu pomáha najviac). Snaží sa dodržiavať zásady spánkovej hygieny. Snaží sa robiť „na sebe“ a „nepripúšťať si až tak veci“. Zatiaľ všetko márne, jeho „druhé ja“ je silnejšie.Doktorka mu povedala (aby ho upokojila?), že vraj s istým druhom spánkového problému sa neborí iba on, ale väčšina populácie. Vraj je to daň, ktorú platíme za čoraz rýchlejší život. Daň za vysoké pracovné tempo, ktoré je dôsledkom čoraz väčších požiadaviek zo strany zamestnávateľov. Daň, ktorú platíme za celkovú vyťaženosť, uponáhľanosť, stres. A mozog potom nevie, ako všetky tie podnety v noci spracovať. Dáva rôzne signály nášmu telu, ktoré sa potom budí, kedy sa mu zachce. Prípadne ani zaspať nechce.Spýtal sa doktorky, čo s tým. Vraj lieky na spánok brať nechce. Doktorka súhlasila. A zopakovala už stokrát povedané, že „musí na sebe robiť“. A brať život trošku viac „easy“. On si najskôr pomyslel, že ľahko sa to povie, ťažšie realizuje. Má rodinu, deti. Má zodpovednosť. Ale sľúbil, že sa polepší a začne na sebe pracovať. Pamätá totiž na slová jeho mamy i starej mamy, ktoré zvykli, najmä pri skoršom vstávaní, hovoriť, že „sú také nevyspaté, že sa až v hrobe dobre vyspia“. On sa chce kvalitne vyspať, a to každú noc, ešte na tomto svete. K dobrému, neprerušovanému spánku preňho jednoduchá a krátka cesta asi nebude viesť. Nádej však má. Ak na tej ceste nezaspí (čo nie je pravdepodobné pri tomto type problému:-), do cieľa by mal prísť...