O jednom nečakanom dramatickom oblúku

Večer doma laptop neotváram, venujem sa deťom (a polovičke). Mobilné pripojenie na internet chcem využiť až na druhý deň. Keďže sa nachádzam mimo bytu, som naň odkázaný. Vybaľujem z tašky laptop, siaham po edge. A edge nikde...Prevraciam tašku z jednej i druhej strany, siaham do každej jej časti. Edge akoby sa vyparil. No a ja som nahratý. A zúfalý. Ako vždy v takej chvíli, volám manželke...„Naozaj si tašku poprezeral dôkladne?“ pýta sa ma takmer materinsky dôsledne.„Áno, niet ho. Asi mi vypadol včera v predajni. Ale aj tak mi tam už viazanosť skončila, pôjdem si kúpiť za akciovú korunu nové pripojenie,“ nachádzam riešenie, zdanlivo jednoduché.„Ešte ho nekupuj, možno ho doma nájdeme,“ dodáva polovička. Ja však zostávam verný svojmu plánu a idem opäť k „môjmu“ mobilnému operátorovi......ktorý zastúpený sympatickou dámou pozorne vypočuje moju prosbu. A keďže vraj práve majú akciu a ja nemusím platiť žiadne peniaze navyše („budete to mať akoby ste pokračovali so svojím starým sim-om“), beriem nové zariadenie s novou sim kartou. A stratenú kartu dávam zablokovať. Slečna u operátora ma uisťuje, že inštaláciu určite zvládnem. Spokojný odchádzam, dúfajúc, že mobilné slnko na mňa konečne opäť vykúka spoza predtým hrozivo vyzerajúcich oblakov.Doma začínam inštalovať najskôr sám. Ikonka sa mi na ploche síce zjavuje, ale ďalej ma „to“ nepúšťa. Ani manželke, zvyčajne úspešnejšej v takýchto aktivitách, sa inštalácia nedarí. Skúšame preto konzultantov na telefóne slúžiacich u „nášho“ operátora. Maturujeme spolu polhodinu, na nič však neprichádzame. Možno je to aj tým, že hodinky už ukazujú niečo po polnoci.„To je strašné, zabili sme dve hodiny, a sme tam kde sme boli. Zajtra choď po radu do predajne,“ glosuje našu márnu snahu manželka. „Ozaj, ukáž mi tú tašku, ešte raz ju pozorne prezriem,“ napadá ju na záver myšlienka, či to stratené zariadenie predsa len nenájdeme, a siaha do tašky.„A toto je čo?“ v jej ruke sa zrazu objavuje „môj“ edge. Mám pocit, že má čarovné ruky, a ten edge sa tam jednoducho zjavil až teraz.Po polnoci sme sa teda naozaj vrátili tam, kde sme boli. Až na to, že som síce mal dve zariadenia na mobilné pripojenie do internetu. Ani jedno však v tej chvíli nefungovalo...Či vyústil dramatický oblúk až do katarzie a vnútornej očisty? Nuž, dali sme si s polovičkou pohár vychladeného šampanského. A na patálii s mobilným pripojením sme sa po pár minútach „oslobodzovania“ už len zasmiali. Veď keď sa darí, tak sa darí...P.S.: Na druhý deň mi operátor nové pripojenie sprístupnil.