O pokore

Keď som pred 11 rokmi skončil vysokú školu, mal som chvíľku pocit, že som najmúdrejší na svete. Mal som pocit, že na okolie musím preto pôsobiť premúdrele, tvrdo, odmerane. A najmä sebavedomo. Veď doba si to žiada! Niekedy som mal problém spracovať aj dobre mienené rady starších kolegov.„Po získaní vysokoškolského titulu som mal podobné sklony. Pre mladých celkovo je to typické. Mať pocit, že zjedli všetku múdrosť sveta, že nad nich nie je. Že nepotrebujú rady druhých...Ale človek až spätne zistí, že sebavedomie nevyplýva iba z prečítaných kníh, z naučených poučiek, či z vnútornej energie, ktorá exploduje z mladíckeho tela. Zdravé sebavedomie človek získa až vekom, životnými skúsenosťami, životnými fackami, ale aj víťazstvami. A so všetkým vtedy dozrieva v jeho vnútri aj tak potrebná pokora,“ povedal mi prednedávnom jeden starší známy neurológ.Pokora sa do môjho života začala vkrádať po kúskoch. Priznávam, že najmä životné situácie, v ktorých som ťahal za kratší koniec, mi ju najlepšie vedeli predstaviť alebo pripomenúť. Počas nich som totiž pochopil, že som len obyčajná kvapka v životnom mori, ktorá síce môže byť (a aj by mala byť) primerane sebavedomá, ale to sebavedomie nie je všeliekom. Nie je univerzálnou zbraňou.To, že sebavedomie nestačí a že sme sami o sebe v podstate veľmi maličkí, človek zistí pri chorobách. Pri úmrtiach. Pri rôznych životných prehrách a fackách. Pri pádoch, ktoré veľmi bolia. Ale ktoré umožnia človeku vstať. A koniec koncov sú veľmi užitočné pre každého človeka, ak sa z nich dotyčný dokáže poučiť. Človek jednoducho musí (mal by) s pokorou akceptovať, že ak sa chce dostať z jedného vrcholu na druhý, musí prejsť dolinou. Musí zísť nižšie...Sebavedomie a pokora v jednom sú ideálnou kombináciou. Sebavedomie zaručí, že sa človek nebude báť prítomnosti ani budúcnosti, že všetky skúšky bude brať s odhodlaním a vierou, že ich prekoná. Sebavedomie zaručí, že aj prehru človek vníma len ako užitočné cvičenie, s ktorým je treba počítať pri ceste hore...Pokora však na druhej strane zaručí, že človek nikdy nezabudne na to, že život, to nie sú len víťazstvá, ale aj prehry. Aj tie patria k životu. Pokora zároveň pomôže aj tomu, že človek zostane stáť s nohami na zemi, že od úspechov nezačne lietať v oblakoch. Prípadný pád vždy veľmi bolí...