O Slovákoch a Maďaroch alebo Z Trnavy do Šamorína

Aj keď som po nežnej revolúcii ako čerstvý volič raz volil národniarov, nikdy som nebol Slovákom zaslepeným. Neskôr sa mi však oči ešte viac otvárali, a pochopil som, že to, príslušníkom akej národnosti či inej skupiny sa človek rodí, si nevyberie. Slovák? Čech? Maďar? Či „nebodaj“ Eskimák? Preboha, toto by mal byť jediný indikátor človečiny v človeku? To je na hlavu postavené! Akú zásluhu vlastne mám ja na tom, že som Slovák? Veď tak, ako som sa narodil slovenským rodičom, som sa čisto teoreticky mohol narodiť aj rodičom maďarským!Dobrý človek nie je dobrý preto, že hovorí tým či oným jazykom. Dobrý človek je dobrým človekom preto, lebo koná a žije tak, že dobro vyžaruje z jeho činov, krokov...Ale že by púha národnosť mala vypovedať o charaktere človeka?Apropos, ktorý politik na Slovensku ako jediný k dnešnému dňu vyvodil aspoň isté konzekvencie z informácie, že sa jeho meno vyskytuje vo zväzkoch ŠTB?Mne nevadí, že sa niekto, kto je príslušníkom inej národnosti, rozpráva so svojím druhom vo svojom rodnom jazyku. Okrem výnimiek som sa však nielen v Šamoríne, ale ani v Nových Zámkoch, Štúrove, Komárne atď. nestretol s takým slovenským občanom maďarskej národnosti, ktorý by mi na slovenčinu neodpovedal slovenčinou. A tie výnimky? Pardon, ale ak ma nejaký človek napriek tomu, že rozumel, jazykovo ignoroval len pre moju slovenčinu, bol to jeho problém a svedčilo to o ňom. Čo človek vyžiari, to aj dostane. Aj preto sa na život v Šamoríne teším.Na záver jedna myšlienka. Podľa G.G.Margueza „Človek nemá domov tam, kde žije, ale tam, kde má pochovaných svojich blízkych“... V zmysle tohto citátu z románu Sto rokov samoty môj pravý domov tak stále zostáva a zostane v dedine Dolné Dubové pri Trnave. A naši slovenskí Maďari? No tie hroby svojich blízkych majú tiež asi na Slovensku...