O slušných ľuďoch

Slušní ľudia často počúvajú, že na to či ono treba mať silný žalúdok. Nie ten klasický, ktorý každému z nás slúži na prijímanie potravy. Ale žalúdok v metaforickej rovine, ktorý strávi rôzne pestvá pána tvorstva a spracuje všetko, čo človek v záujme úspechu urobí. Slušnému človeku sa však pri takejto predstave často obracia ten jeho žalúdok. Slušným ľuďom často radia, že sa neoplatí byť poctivým a že treba myslieť v prvom rade na seba a na svoje dobro. Nech to stojí, čo to stojí. Dobro a úspech aj „cez mŕtvoly“. Slušný človek sa takejto predstavy poctivo desí. Slušným ľuďom často hovoria, že niektoré veci v živote je lepšie nevidieť. Prípadne je lepšie ich prehliadnuť. Slušný človek si to ale dobre nevie predstaviť. Slušní ľudia čelia v tomto svete mnohých nástrahám. Mnohým pokušeniam. Je ťažké zotrvať na nastúpenej ceste. A ľahké z nej zísť. Slušní ľudia poznajú svoje morálne a etické hranice, za ktoré sa nikdy nechcú dostať. Potešenie z toho, že niekto zišiel z cesty, býva väčšinou iba krátkodobé. Kto však nezišiel, toho čaká dlhodobý pocit radosti a uspokojenia zo samého seba. Z toho, že odolal, vďaka pevnej vôli.V tomto svete „tí druhí“ už ani neveria, že slušní ľudia ešte žijú. Pokladajú ich za vymretý druh. Pretože „tí druhí“ často zvyknú súdiť podľa seba. A sú potom presvedčení, že slušní ľudia nemohli prežiť. A čo keď na slušného človeka narazia? Neveria mu, že môže byť slušný. Myslia si, že to hrá. Pokladajú ho za pokrytca. Veď slušní ľudia predsa dávno vymreli!Vďakabohu, slušní ľudia ešte žijú. Človek, ak je otvorený a pozerá sa na svet srdcom, ich stretáva na každom kroku, každý deň. Každé takéto stretnutie so slušným človekom osviežuje život. Je dôkazom, že slušnosť v našom živote ešte zďaleka nehrá posledné husle. Skôr naopak. Má všetky predpoklady rýchlo sa šíriť a infiltrovať viac a viac ľudí. Slušní ľudia nikdy nevymrú...