O vzoroch

Povaha našich vzorov sa vekom pochopiteľne mení. V detstve a v puberte tými vzormi bývajú väčšinou športovci/športovkyne, speváci/speváčky či herci/herečky. Zbožňujeme ich virtuálnu podobu, ktorú nám v pravidelných intervaloch sprostredkovávajú médiá. Respektíve ktorú nasávame na diaľku napríklad na ich vystúpeniach. To, aké spomenuté vzory sú naozaj, v reálnom živote, však väčšinou netušíme. Napriek tomu svoju úlohu plnia. Väčšina z nich sa dostala „hore“ tvrdou prácou, a preto môže byť právom vzorom pracovitosti, nepoddajnosti, môže byť príkladom toho, že človek by sa nikdy nemal vzdávať. Za žiadnych okolností.Aj ja si pamätám na moje takéto detské vzory. Boli to najmä futbalisti – Platini, Keagan (bývalý anglický futbalista), Allan Simonsen (myslím že to bol dánsky futbalista), slalomár Ingemar Stenmark, hokejisti Dárius Rusnák, Vinco Lukáč, Paul Coffee, chodec Jozef Pribilinec, ale aj herečka Julia Roberts:-). Mal som nimi polepené všetky steny v izbe, hltal o nich všetko, čo médiá v tej dobe ponúkli. Chcel som byť ako oni...Neskôr si človek uvedomí, že tie ozajstné hodnotné vzory má doma, a nemusí hľadať „za chotárom“. Myslím tým rodičov, starých rodičov. Od nich preberáme vzorce správania, oni nás učia, čo má v živote cenu a čo nie, oni nám vštepujú základné životné princípy, ktorými by sa každý človek mal riadiť. Tieto vzory sú reálne, môžeme sa ich dotknúť. Môžeme prežívať spolu s nimi každú ich emóciu, ich bežný každodenný život. Samozrejme, k nemu patria aj pády, hádky, sklamania. Aj tým všetkým naše domáce vzory musia prechádzať. Niekedy potom môžeme mať pocit, že nás v niečom sklamali, že sú veci, v ktorých by sme sa im nechceli podobať...Každý náš domáci vzor v podobe rodičov či starých rodičov má aj kladné, aj záporné stránky. Tak ako každý iný človek. Pretože takto to je ľudské. Pretože nikto z nás (našťastie) nie je stroj. Skutočný vzor je však zdrojom práve pre svoju komplexnosť, pre to, že je osobnosťou v pravom slova zmysle. Aj so životnými pádmi, po ktorých zberá sily na opätovné vstanie. Aj so svojimi chybami, z ktorých sa dokáže poučiť.Niekto z nás nie je dokonalý. Úprimne, nebola by s dokonalými ľuďmi nuda?Sú ľudia, ktorí sa stanú vzormi po tom, ako prekonajú závažné ochorenia, ako sa po rane osudu dokážu postaviť a začať odznovu. Myslím napríklad na športovcov, ktorí silou vôle a iste aj s prispením dávky šťastia prekonali rakovinu. Cyklista Lance Armstrong. Hokejisti Mari Lemieux, Vladimir Holaň, Saku Koivu. Futbalista Václav Koloušek. Všetci sú príkladom a vzorom pre ostatných, že sa oplatí bojovať.Čo sa rakoviny týka, sú však určite vzorom aj ľudia, ktorí sa do poslednej chvíle vzpierali osudu a bojovali s krutou chorobou. Aj keď sa im z jej pazúrov nepodarilo vyvliecť. Aj oni však ukázali spôsob, ako žiť do poslednej chvíle naplno, so vztýčenou hlavou. Jedným z takých príkladov je napríklad cyklista Rado Kaufmann, ktorý zomrel pred pár rokmi. Aj on povzbudil mnohých ľudí, aby sa nevzdávali.Nie je však dôležité, aby bol vzor mediálne známou tvárou. Každý človek žijúci svoj „obyčajný“ život podľa zásad Desatora môže byť pre toho druhého vzorom. Každý človek môžu tomu druhému svojím životom a svojím konaním niečo dať. Stačí iba pozerať a počúvať...