Pijeme, píšem, žijeme...

Pijeme. Trošku. Ale veď piť treba, nie?:-) Lekári odporúčajú aj tri litre denne. Vody, samozrejme:-). Ale kalištek raz za čas neuškodí... Pamätám na môjho starého otca, ktorý si zvykol dať „štamprlík“ ráno na zahriatie pravidelne. Bola to preňho istá forma budíčka. Zahrial sa, otriasol – a šiel za povinnosťami. Chvalabohu, že mu babka zrána nedávala fúkať:-)…Píšem. Momentálne len ja. Sestra a švagor mi pozerajú do displeja, čo ma mierne znervózňuje:-)...Píšem „len tak“, text, ktorým chcem vyjadriť svoju dobrú náladu. Nič iné, nebodaj filozofické, týmto nočným nesledujem. Sedím na parketách, za malým stolom, na „zadku“. Už ma bolí (zadok). Popri tom popíjam biele. A popíjal som aj červené. Barborka si to zaslúži:-)... Teraz som si síce spomenul, že zajtra ráno idem v práci na preventívnu lekársku prehliadku. Ale nevadí. Čakám na zvýšený výskyt červených (a možno aj bielych:-) krviniek...Žijeme. Smejeme sa (sestra sa teraz „zľakla“ teplého adaptéra:-). Žijeme práve pre tento večer. Neviem, ako ešte dlho vydržíme (tento večer:-). Sestra práve odchádza...Jej manžel ju ešte presviedča, že sa chce s rodinou ujať vedenia a „vsietiť“ tretí gól (tretie bejby:-). Už majú dve. A my sme práve „vyrovnali“, čo ho dráždi:-). Počítam, že naša Barborka bude v tomto smere dobrá motivácia, aj pre okolie, to už mám podložené. Odvtedy, ako sme začali byť tehotní, postupne tehotnie veľa ľudí z môjho okolia...:-).OK, na dnes stačilo. Nič viac už nechcem dnes svetu povedať.Končím.Želám všetkým veľa lásky:-)...