Poverčivosť je poéziou života

No čo už, som poverčivý. A čierna mačka predstavuje u mňa len vrchol pomyselného poverčivého ľadovca. Ja totiž stále verím napríklad na to, že kominár nosí šťastie. A keď ho vidím, chytám si gombík na oblečení a myslím na to, čo chcem aby sa mi splnilo. Druhá strana mince je, že tých kominárov už v Bratislave človek veľa nestretne. Pamätám pár rokov dozadu, v detstve, že kominár po Dolnom Dubovom alebo aj po Trnave väčšinou na bicykli jazdil. Teraz kominári používajú už skôr štvorkolesové tátoše pod kapotou. Ale chápem ich, na bicykli by sa na preplnených komunikáciách vystavovali asi väčšiemu riziku ako na streche.Poverčivý som aj v iných veciach. Keď odchádzam ráno do práce, vymeníme si s manželkou palcom urobený krížik na čele. Dáva nám počas celého dňa pocit istej duševnej blízkosti a aj ochrany. Keď si sadám za volant, zvyknem sa prežehnať a pomodliť aspoň v duchu krátku modlitbu. Inak nevyštartujem.Poverčivý sme v rodine aj čo sa rôznych zvykov týka. Na Veľkonočnú nedeľu nosíme z kostola posvätené jedlo, ktoré potom do poslednej omrvinky aj skonzumujeme. Pred jedením si však nasypeme symbolicky trošku soli do ucha, aby sme po celý rok dobre počuli (toto dodržiavali už moji starí rodičia).Na Vianoce si na začiatku Štedrej večere oplátkou namočenou do medu urobíme symbolický krížik na čelo, navzájom ja s polovičkou (a manželka pokrižuje aj obidve deti). Samozrejmosťou na Štedrú večeru je aj papierová bankovka čo najvyššej hodnoty uložená na stole pod obrusom, aby sme počas roka nestrádali. A takisto aj stôl prestretý pre všetkých členov rodiny + jedno prestretie navrch pre prípadného tuláka, aby sme ho mohli nasýtiť.Keď sme boli deti, so segrou sme sa naťahovali o to, kto uvidí viac žien za volantom. Žena za volantom znamenala (aspoň v Trnave a okolí:-) tri hodiny šťastia. Tento symbol poverčivosti však už v súčasnosti stratil význam, keďže žien a aj áut je už toľko, že ak by človek naozaj mohol rátať s tromi hodinami šťastia za každú zazretú vodičku, mali by sme už teraz šťastie predplatené minimálne po hrob, ak nie aj zaň.Tiež na mnohé ďalšie povery stále verím. Tak napríklad pred narodením bábätka nekupovať výbavičku, aby sa pred samotným pôrodom nič nezakríklo a dieťatko sa narodilo zdravé. Po narodení dieťatka nechodiť s ním (pokiaľ sa dá – úprimne pri tejto povere som až taký dokonalý nebol) až do krstu von, na návštevy. Poverčivý som aj v tom, že keď chcem podporiť nejaké svoje tvrdenie, klopem na drevo. Verím takisto, že črepy prinášajú šťastie. Na druhej strane črepy zo zrkadla prinášajú (podľa mojej mamy i babičky až na sedem rokov) do rodiny smolu. Verím aj v to, že štvorlístok šťastie prináša. A takisto aj naopak oblečené šaty. Poverčivý som trošku aj čo sa snov týka. Keď sa sníva o kúpaní sa v mútnej vode, hrozí niekomu v rodine choroba. Keď naopak je sen plný s prepáčením hovien, mali by nás čakať peniažky.A mohol by som pokračovať ešte ďalšími príkladmi poverčivosti...Že či nie som poverčivý až príliš? Nemyslím. Ono napríklad aj slávny Goethe bol poverčivý, podľa neho poverčivosť je poéziou života. Myslím, že v rozumnej miere môže byť a aj je táto poézia prospešná. Často tvrdú prózu života totiž treba niečím vyvažovať...