Prázdnota v mojom živote

Prvé výraznejšie príznaky prázdnoty som u seba registroval počas tinedžerských rokov. Vedel som, že to je ona. Vtedy, keď mi ženské objekty môjho záujmu neopätovali pozornosť. Hotové eldorádo pre prázdnotu v duši mladého človeka, túžiaceho po láske. Nikto ma nechce. Svet nemá zmysel. Aj tak je všetko čierne...Prázdnota v tom čase prichádzala často v obludných rozmeroch, nesúc pesimistický pohľad na celý svet a najmä na budúcnosť. Bola stelesnením všetkého zlého, mal som pocit, že nič horšie ako neopätovaná láska sa mladému mužovi nemôže stať...Na prázdnotu z nešťastnej lásky existuje hádam jediný liek. Čas a trpezlivosť v jednom, viera, že na človeka tam niekde čaká jeho osudová love story. Urýchliť sa hľadanie osudovej lásky nedá. Z každej takejto prázdnoty sa preto treba vyspať a hľadať ďalej. U mňa to hľadanie malo šťastný koniec.Iný druh prázdnoty som zažil vtedy, keď sme spolu s manželkou dostali od lekárov zlú správu, na ktorú sme teda vonkoncom neboli pripravení. Váš syn má autizmus! Tie prvé dva týždne až mesiac po spomenutej informácii, to bola permanentná prázdnota, taká, akú sme dovtedy s manželkou nezažili a ani nepoznali. Prázdnota, naplnená smútkom, obavami a otázkami: Prečo práve my? Čo ďalej? Ako sa Marekov problém bude ďalej vyvíjať? Čo preňho môžeme urobiť? Tie otázky nemali konca. A čo bolo najhoršie, na odpovede sme boli sami. Pretože o autizme nikto z rodiny nič nevedel...Na prázdnotu tohto typu neexistuje univerzálny liek. Zaberá jediné. Postaviť sa a začať bojovať. Zmobilizovať všetky vnútorné sily, energiu a snažiť sa vzoprieť osudu. Pretože nič na tomto svete nie je konečné, okrem smrti. A nádej tlie aj pri každej chorobe, aj pri tej, ktorú medicína doteraz nezvláda...Veľmi silnú, hlbokú prázdnotu v duši i v srdci mi priniesla smrť a najmä pohreb starej mamy na Vianoce 2004. Tichá noc znejúca nie pri štedrovečernom stole, nie v kostole na polnočnej, ale nad hrobom milovanej osoby. Strašné, to sa nedá popísať. Prázdnota sa vtedy priam drala do každej časti môjho tela.Proti tejto extrémnej prázdnote existuje liek. Čas. A viera, že človek, ktorý od nás odišiel, by tam hore smútil, keby nás videl smutných.Prázdnota bojuje o svoje miesto na slnku. Tá obyčajná prichádza ku mne raz za čas v podstate stále. A určite má aj svoj význam. Kruto pripomína osudovú nevyhnutnosť striedania šťastných a menej šťastných období v našom živote. Učí nelietať v oblakoch a stáť pevne nohami na zemi... Je však veľmi dôležité v nej nezostávať príliš dlho. Prázdnota totiž chodí bez pozvania, ale odchádzať sa jej už nechce.Je preto dôležité urobiť hocičo, vyspať sa z nej, ísť medzi ľudí, vyrozprávať sa. Len z tej prázdnoty vystúpiť a začať žiť. A to musíme urobiť my, nikto druhý to za nás neurobí. Len tak si z prázdnoty môžeme niečo odniesť.