Staré dobré rozprávky s dobrým koncom. Po večeroch ich rodičia svojim deťom rozprávali už od nepamäti. Staré dobré rozprávky. Ukazovali, že kráľ je nahý. Učili nás veriť v lásku, ktorej nezabráni ani zlý Rumburak s prsteňom a zázračným plášťom dohromady. Niektoré rozprávky rodičia preberali od svojich predkov. Iné zase vymýšľali ich dvorní autori, srdce a fantázia. Nič iné totiž rodičom najmä v minulosti ani nezostávalo. Neexistovala televízia. Neexistoval rozhlas. Rodičia vedeli, že deťom musia rozprávky predniesť jedine oni.Staré dobré rozprávky s dobrým koncom. Najskôr sa šírili väčšinou tradovaním, to je ústnym podaním z pokolenia na pokolenie. Neskôr prišiel istý Pavol Dobšinský, ktorý sa potúlal po našich končinách, jednotlivé rozprávky zozbieral a dal im knižnú podobu. Veľa starých dobrých rozprávok tak zachránil pred zabudnutím.Staré dobré rozprávky. Dávali nám nádej, že sa oplatí veriť v dobro ako základnú ľudskú hodnotu. Dávali silu prekonávať prekážky, aj keď to často nie je ľahké, aj keď situácia nevyzerá zo začiatku vždy nádejne. Pomáhali nám veriť, že slušnosťou, srdcom, pravdou dokážeme prekonať hrubosť, aroganciu, klamstvo...Rozprávky, a večný súboj dobra a zla v nich obsiahnutý. Platí táto schéma aj v súčasnosti? Žiaľbohu nie, mení sa. A Pavol Dobšinský sa musí v hrobe obracať...V dnešných takzvaných moderných rozprávkach už častejšie víťazí zákernosť nad prostotou. Hrubosť nad slušnosťou. Sila nad slabosťou.Dnešné najmä televízne kreslené rozprávky sú často plné toľkých násilných scén a hrubosti, že by si pomaly zaslúžili pomyselnú hviezdičku, upozorňujúcu, že nie sú vhodné paradoxne práve pre deti...Niekto možno namietne, že dnešné rozprávky sú iba odrazom súčasného sveta, „modernej“ doby...Áno, žijeme v cynickom svete. Kto chce dosiahnuť úspech slušnou cestou, býva často na smiech. Kto verí v dobro, býva často vnímaný ako naivný utopista.Žijeme vo svete, v ktorom sú často jediným meradlom úspechu iba peniaze, bohatstvo, majetok. To, ako sa k týmto statkom človek prepracoval, nebýva podľa dnešných moralistov až také podstatné...Dobro momentálne nemá navrch. Ani v rozprávkach, ani v reálnom živote. Napriek tomu sa príbeh dobra a zla v reálnom živote končí väčšinou šťastne. Toto nie je iba klasická, stará dobrá schéma rozprávok, ale aj schéma a prírodné zákony obyčajného života okolo nás. Dobro nakoniec vždy zvíťazí. Má to ale jednu podmienku. Musíme tomu veriť.
Rozprávkový súboj dobra a zla: Kto vyhráva?
Každý z nás pozná starú dobrú zaužívanú schému rozprávok. Keď dobro na konci príbehu, napriek strastiam a nebezpečenstvám, nakoniec predsa len vyhráva nad zlom. Nezáleží pritom na sile. Ani na veľkosti. Ale na ume a na srdci... Staré dobré rozprávky s dobrým koncom. Dobro víťazí, keď princ zobudí bozkom Ruženku. Dobro víťazí, keď Janko a Marienka prekabátia ježibabu. Dobro víťazí, keď kráľ pochopí, že Maruška mala pravdu. Že soľ je naozaj nad zlato...