Celý náš život je založený na našich rozhodnutiach. Ako v stávkovej kancelárii. Dáme na víťazstvo domácich? Alebo hostí? Alebo riskneme remízu? Či zvolíme kompromisný dvojtip v podobe víťazstva domácich a remízy v jednom? Nejako sa musíme rozhodnúť, inak nemôžeme ísť ďalej. Nikto druhý sa za nás nerozhodne. Kompromisom hráme viac na istotu. Riskantné, ale rozumné rozhodnutie nám však môže priniesť väčší zisk.Všetci sa začíname rozhodovať hneď so zvukom budíka. A v podobnom rytme tancujeme až do večera. Vstanem ľavou či pravou? Usmejem sa hneď zrána na polovičku, alebo nie? Dám si na seba oblek, alebo sa oblečiem „casual“? Dám si bohaté raňajky, alebo ich vynechám? Budem sa nervovať na svet, alebo len na seba?:-) Dám si obed teplý, studený či žiadny? Budem sa ponáhľať domov, alebo skočím s kamarátmi ešte na pivko? Naše rozhodnutia formujú tvár nášho dňa. Korigujú breh koryta našej osudovej rieky. Niektoré sú prozaické. Ďalšie rozhodujúce. Iné doslova osudové.Poviem jej áno, alebo nie? Zoberiem ten džob? Podržím kolegu v nepríjemnej situácii? Navštívim rodičov dnes, alebo až zajtra? Kúpim auto na lízing, alebo na pôžičku? Do väčšiny z našich rozhodnutí sa snaží hovoriť mozog a naše racionálne „ja“. Rozhodni sa takto, lebo...Je dobré, keď sa mozgu nájde oponent v podobe srdca a nášho emocionálneho „ja“. Rozhodni sa tak, ako to cítiš.... Ideál nastáva vtedy, keď sú srdce i mozog v partnerskej rovnováhe. Robiť rozhodnutia obrazne povedané znamená ocitnúť sa na križovatke. Na rozmýšľanie máme červenú. Ako však naskočí zelená, musíme sa rozbehnúť. Rovno, doľava, alebo doprava. To nie je o tom, že by niektorá z ciest bola bezproblémová a rovná. Každý cesta je plná prekážok a zatáčok. Bez ohľadu na všetky riziká sa ale vždy musíme nejako rozhodnúť.Zostať stáť na križovatke sa nevypláca...
Sila rozhodnutí alebo Na zelenú treba ísť
Vstanem hneď? Alebo až o 10 minút? Oblečiem si to či ono? Pôjdem do práce cez mesto, alebo obchvatom? Urobím v práci ako prvé to či ono? Rozhodnem sa pre jednu, alebo druhú možnosť? Kúpim partnerke kyticu, alebo niečo sladké pod zub?