Spomienka na prázdniny na dedine

Niektorým mojim prázdninovým aktivitám som sa už venoval v samostatných článkoch, či to boli dovolenky s rodičmi, alebo pionierske tábory:-). Teraz by som chcel vytiahnuť moje ďalšie prázdninové zážitky... Počas základnej školy mi cez prázdniny popri spomenutej pravidelnej dovolenke s rodičmi a pobyte v pionierskom tábore zostávala len moja dedina. Keďže obidve babky boli z Dolného Dubového, a v podstate aj celá rodina (až na jednu maminu sestru, tá však žila len pár kilometrov ďalej), tak nebolo ku komu chodiť „do sveta“. Ale neľutoval som, vždy bolo čo robiť...V prvom rade bolo čo robiť doslova, pretože každý večer mne i sestre rodičia nakázali, čo máme na druhý deň urobiť do ich návratu z práce. Na záhrade, alebo v dome či v pivnici. Mojou parketou bývalo najmä strihanie jabloní, ktorých sme teda mali na záhrade požehnane. Otec prvýkrát vysvetlil postup, a následne už nechal excelovať mňa. Celkom ma tá práca bavila, bol som pri nej len ja sám so sebou, so svojimi myšlienkami. A keďže to bola práca na slnku, celkom som sa pri nej aj opálil, lepšie ako na Balatone či vo vtedajšej Juhoslávii:-)...Z pracovných povinností ma však často dedko sprisahanecky zvykol „vyzuť“, a to tak, že ma zobral „pomáhať“ mu na roľnícke družstvo. Dedko bol traktoristom, to znamená že spomenuté pomáhanie mávalo podobu môjho šoférovania traktora po roli, samozrejme za dedkovej pozornej asistencie. Pre malého chlapca adrenalín ako hrom, ani bungee jumping by sa mu vtedy nevyrovnal:-)...Ak sme pracovný plán splnili, po návrate rodičov z práce sme už mali deň (skôr poobedie a večer:-) iba pre seba. Čo sa mňa týka, ja som voľný čas najviac trávil s kamarátmi na futbale. Nikdy nebol problém zísť sa minimálne šiesti, aby sme si mohli „hodiť“ na malé bránky traja na troch. Raz, keď sme sa na ihrisku stretli ja, traja bratia Vyskočovci a traja bratia Jankovičovci, som dokonca v záujme zachovania parity na krivom dolnodubovskom trávniku zostal mimo a ako „rozhodca“ tak inicioval prvý súrodenecký súboj v Dubovom. Hralo sa síce bez divákov, ale futbal to bol veru riadny...Šport celkovo tvoril hlavnú náplň nášho prázdninového času na dedine. Popri futbalu to boli najmä bicykle, stolný tenis, plávanie na miestnej priehrade (aj keď oficiálne zakázané) či naháňanie rovesníčok:-)...V mojom prípade však športu konkurovali aj knihy. Ak som zvykol celkovo za rok prečítať haldy kníh, tak cez prázdniny to boli stohy kníh. Pamätám si, že to boli napríklad všetky knihy Karla Maya z Edície Stopy, takisto v Edícii Stopy onehdy vydávané Dobrodružstvá kapitána Tragáčika od Zbigniewa Nienackeho (ak si dobre pamätám meno toho poľského spisovateľa). A nikdy som nevynechal ani športové tituly, najmä tie o futbale a hokeji.Okrem kníh som už ako dieťa (nielen cez prázdniny) pravidelne hltal tlač, najmä Smenu a Roľnícke noviny, ktoré odoberali tak rodičia, ako aj starí rodičia. Každé ráno noviny hádzala do schránky poštárka. Ja som ju vždy netrpezlivo vyzeral z druhého konca najdlhšej a jedinej ulice v Dubovom (dalo sa doviedieť, hlavná ulica mala do 150m:-), a keď som zbadal jej bicykel opretý o stenu budovy dedinskej pošty (neklamné znamenie, že sa chystá na svoju každodennú štreku po dedine s nákladom novín a poštových zásielok), vyrazil som jej oproti. Vždy sa jedovala, že jej sťažujem prácu, lebo noviny i zásielky vraj má uložené podľa čísel (babka bývala v dome s vysokým popisným číslom 139), ale vždy sa nado mnou nakoniec zľutovala. Veď keby som mal čakávať až do čísla 139, do obeda by nebolo čo čítať:-):..Po začiatku gymnaziálnych štúdií som začal cez prázdniny aj brigádovať na miestnom družstve, chlapci sme pomáhali najmä pri žatvách. Nebola to ľahká práca, naťahovať sa s balíkmi slamy. Zlaté strihanie jabloní! Na svaly však balíky slamy boli dobré:-)...Väčšinou sme teda cez prázdniny „behali“ po vonku, doma nebolo čo robiť. Počítače mali v osemdesiatych rokoch len dvaja – traja ľudia v dedine (ani tí však nezvykli vydržať celé dni doma a hrať hry na Atari), na dvoch dostupných televíznych kanáloch toho na pozeranie veľa nebolo. Aj keď treba povedať, že rozprávky cez prázdniny chodili v oveľa väčšej miere ako v súčasnosti. A v prípade nejakej protisocialistickej akcie (cez prázdniny najmä výročie vstupu armád Varšavskej zmluvy do Československa – 21.august) mocipáni dokonca zaraďovali na „opitie rožkom“ operatívne do vysielania aj nejaký starší filmový trhák, ako napríklad Angeliku...Prázdniny sme teda aj v malej, relatívnej zastrčenej dedinke mávali na udalosti bohaté. Začiatkom septembra po nástupe do školy bolo o čom rozprávať. A aj preháňať:-):..