Ono sa to týždeň čo týždeň opakuje. Každý deň kupujem (ja to nazývam rituálny nákup) ako „starý športovec“ Šport, k tomu pridám väčšinou aj Sme a Pravdu. A niekedy aj Mladú frontu Dnes. A výnimočne Lidovky... Samozrejme, poriadne prelúskať spomenuté denníky by trvalo minimálne hodinku - dve. Ja ich však väčšinou v priebehu dňa iba prelistujem a hodím na zadné sedadlo auta. So sľubom, že večer. Večer však už väčšinou nebýva, o mňa totiž často v tom čase zápasí úspešnejšie manželka a rodina (tu nezostáva novinám nič iné iba žiarliť), vaňa (v nej sa však zle čítajú najmä väčšie formáty) a posteľ (tam majú minimálnu šancu). A keďže niet nič staršieho ako včerajšie noviny, „pokazené“ správy tak potom ráno zvyčajne končia na informačnom smetisku.Ono pri tých denníkoch to zďaleka nekončí. V pondelok sa k nim viac – menej pravidelne pridáva Týždeň (a niekedy aj český Týden), v utorok český Marketing a Media, v stredu Trend, vo štvrtok Plus 7 dní (tu si nákup obhajujem tým, že je to pre manželku), v piatok Život, okrem toho aj predplatený Reflex...K tomu ešte mesačníky Stratégie, Historická revue...Vždy si ma jednoducho nájde nejaké periodikum, priebežne so mnou flirtujú každodenne viaceré. Vedia, že som ľahká korisť. Vedia, že som na informáciách (nielen súkromne, ale najmä pracovne) závislý. Vedia, že pomerne ľahko zvyknem podľahnúť ich, aspoň navonok neodolajúcemu, šarmu.Ale ja kričím o pomoc: Nestačím čítať!Noviny a časopisy sa preto hromadia na kope a čakajú na víkend.Cez víkend mi však spôsobujú skôr stres a spomenutý „voľný pád“. Jednoducho bez milosti letia...Končia často v kontajneri. Neprečítané, „iba“ prelistované.A ja často končievam s výčitkami svedomia. Nič mi neuniklo? Žiadna správa? Žiadna reportáž? Som „in“?Bludný informačný kruh. Ako z neho von?Čítať noviny na webe? To väčšinou nemá atmosféru!Nečítať vôbec? S podobným predsavzatím zvyknem vydržať maximálne od nedele rána (žiadne noviny nevychádzajú) do pondelka rána.Prejsť len k elektronickým médiám? Ale čo by som potom čítal?Mám riešenie. Nič nemeniť, čítať noviny a časopisy ďalej. A nič si kvôli tomu nevyčítať.Nemočno totič nečítať.Nabudúce o knihách, ktoré sa snažím čítať zodpovednejšie:-):...
Spoveď mediálneho nadšenca
Už ďalej nevládzem. Nestíham čítať dennú tlač. Nestíham čítať tlač takmer vôbec. Iba listujem a plávam po povrchu. Ale chcú odo mňa médiá vlastne viac? Informačná lavína ma má. Paradoxom však je, že ja sa jej napriek všetkému nevyhýbam. Skôr ju vyhľadávam. Mám (mylný?) pocit, že bez nej mi niečo ujde... Bojím sa ale jednej veci. Že raz sa informácií prejem. Že raz si poviem dosť. Že raz príde môj informačný „voľný pád“.