Toto je úvaha môjho priateľa, s ktorým sme sa pár dní dozadu stretli na káve. Majú v rodine nový prírastok, už druhý. Po synovi prišla na svet dcérka. Vraj dostala teraz tú žltačku, ktorú občas novorodenci dostanú. On v pozícii už ostrieľaného fotríka si pritom znovu uvedomil jednu vec. Najdôležitejšie je, aby sa mu z nemocnice vrátili v poriadku. Aby mamina i dcérka boli zdravé.„Uvedomil som si, že dobré i zlé sa v životoch nielen mojich kamarátov strieda a vyvažuje. Modlím sa, aby bola dcérka zdravá,“ a pozrel sa mi pritom do očí. Videl som v nich pri tých slovách nie kamaráta Vlada, ale zodpovedného otca, ktorému sa rozrastá rodinka. A ktorý dobre vie, že porekadlo svetská sláva, poľná tráva platí dodnes. Rodina je to najdôležitejšie v živote. Ak sú jej členovia zdraví, všetko ostatné je ľahšie. A dosiahnuteľnejšie.„Vlado, neboj, všetko bude v poriadku. Zbytočne sa netráp,“ snažil som sa mu naliať trošku optimizmu do jeho životného pohára. A poznamenal som na záver jednu vec. Ak by mu niekedy v živote jeho kríž oťažel (čo sa skôr či neskôr v niektorých etapách života určite stane, nikoho život sa neodvíja len z tej na prvý pohľad veselšej stránky), nič s tým neurobí. Zostane mu jediné. Po otrasení sa vstať a ten kríž niesť, tak ako doteraz, ďalej. Niekde tam, v tej ceste, je skrytý zmysel života...
Šťastný život
Darí sa mi, v podstate v celom mojom doterajšom živote nebolo vyslovene zlé obdobie. Až som sám prekvapený. A pritom ani na drevo neklopem. Ale teraz tam menší strach je, či všetko pôjde tak, ako doteraz...