Beriem, že Stroskotanec je trošku rozprávkou. Ale v tomto cynickom svete sú rozprávky potrebné, aj pre nás dospelých. Počas pozerania Stroskotanca si vždy, opäť a opäť, rád uvedomujem, že práca nie je všetko a náš osud sa môže dramaticky zvrtnúť v sekunde. Že záleží na každom našom životnom rozhodnutí, napríklad na tom, či nastúpime do lietadla alebo nie. Že napriek naoko bezvýchodiskovej situácii sa oplatí bojovať a veriť, že sa raz (môže to ale trvať aj neuveriteľne dlho) všetko na lepšie obráti. Že život nás každý deň stavia do stredu križovatiek, pričom výber konkrétnej cesty zostáva na nás. Na nikom inom, iba na nás...Niekedy môžeme na istom úseku našej ceste stroskotať. Dôležité však je zmobilizovať sily a žiť ďalej. Pretože nádej žije stále. Alebo – dum spiro, spero. Pokiaľ dýcham, dúfam.
Stroskotanec
Práve som dopozeral Stroskotanca. Tento film, v ktorom exceloval Tom Hanks, som už videl minimálne päťkrát...