Sväté sľuby

Hovorí sa ironicky, že „sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú“. Tiež je asi pravda, že každý z nás má na rováši nejaké nesplnené sľuby, ktoré dal. Dva druhy sľubov však považujem za nedotknuteľné a istým spôsobom sväté. Tie by sme nemali sľubovať len tak do vetra. Sú pre mňa istým spôsobom sväté.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (1)

Svätým je pre mňa určite manželský sľub. Sľub uzavretý pred Bohom, že tí dvaja budú verne pri sebe stáť až do smrti. V dobrom i v zlom. V zdraví i v chorobe. Jednoducho v každom životnom okamihu. Pretože človek by nemal rozdeľovať to, čo Boh spojil. Manželský sľub by sa preto nemal uzatvárať len tak. Ale až po dôkladnom zvážení a rozhodovaní. Keď tí dvaja cítia, že sú si súdení. Keď sa cítia na takýto vážny sľub pripravení. Samozrejme, život nebýva vždy jednoduchý a dodržať manželský sľub býva, často aj preto lebo druhý z páru sa nespráva vhodne a morálne, veľmi ťažké dodržať. Ale každý by mal zo svojej strany robiť všetko na jeho dodržanie. Pokiaľ sa to dá.Vo svojej podstate takisto svätým sú pre mňa sľuby, ktoré dávame deťom. Moje deti, tak ako každé dieťa, nemajú radi, ak dospelí nedržia sľuby, ktoré im dávajú. Deti sú vnímavé. Kým rodič či nejaký dospelák niečo sľúbi, mal by si preto premyslieť, či je to sľub reálny a uskutočniteľný. Deti bývajú v prípade nesplnenia sľubov smutné. Nechápu, prečo sľub vyšumel. Samozrejme, sú chvíle, keď rodič (nie vlastnou vinou) svoj daný sľub nemôže naplniť. Mal by to vtedy však dieťaťu aj vysvetliť, prečo sa tak stalo. Dieťa skôr pochopí, ak sa s ním komunikuje.K manželskému sľubu i k sľubom deťom pristupujem od začiatku s potrebnou pokorou. Som rád, že som mal a mám v živote to šťastie ich vôbec niekomu dávať...