Tak sa pýtam alebo O sile otázok

Vážim si dostatočne rodičov za výchovu a starostlivosť? Hovorím im pri každej príležitosti, ako ich mám rád a čo pre mňa znamenajú? Ozývam sa mame tak často, aby sa nebála, či som v poriadku?Som dobrý otec rodiny? Poskytujem manželke dostatočne silnú oporu najmä v ťažších životných chvíľach? Hovorím jej každý deň „mám ťa rád“? Venujem sa dostatočne synovej výchove? Dokážem sa o rodinu dobre postarať?Som dobrý človek? Rozdávam sa v dostatočnej miere aj pre druhých? Viem si nájsť svoje miesto v živote? Žijem každý deň v znamení viery, lásky, pravdy? Využívam všetky talenty, ktoré som pri narodení dostal do vienka?Rešpektujem v dostatočnej miere druhých ľudí? Rešpektujú ma, ak si to zaslúžim, druhí ľudia?Bojujem dostatočne v živote aj vtedy, keď sa nedarí? Beriem prekážky skôr ako problémy, alebo ako výzvy? Pasujem sa dostatočne s mentálnou chorobou u syna? Čo by som preto, aby sa vyliečil, mohol ešte viac (u)robiť?Tých otázok by mohlo byť a aj je každodenne oveľa viac. Prichádzajú samovoľne, vkrádajú sa mi do mysle bez ohľadu na dennú či nočnú hodinu. Niekedy ich je príliš veľa. Vtedy sa však brána mojej mysle pred nimi dočasne zatvára...Otázky, ktoré si kladieme, sú zrkadlom nášho života, našej duše, našich postojov. Správne zvolená a načasovaná otázka dokáže divy. Zmení pohľad na svet. Dodá silu. Poskytne nádej. Zasiahne srdce. Ukáže nové životné obzory. Prekoná bariéry. Pomôže človeku uvedomiť si chybu, ktorú urobil. Môže byť zároveň kľúčom k náprave...Otázkami však druhých môžeme aj raniť. Pýtajme sa preto vždy s citom a pokorou.Otázky povedia veľa o človeku.Otázky môžu byť zároveň aj odpoveďou...