Umučenie Krista a súčasnosť

Hosanna a Ukrižuj... Je veľmi vratké nechať sa slepo unášať dôverou, ktorú k nám prechováva okolie. Uveriť, že nám druhí ľudia úprimne fandia. Že nám doprajú. Nie. Aj v dnešnom svete často platí, že ľudia v jeden deň kričia hosanna!, a obrazne povedané o týždeň sa otočia a kričia na tú istú osobu ukrižuj!. Neviem, kde je pes zakopaný. V povahe človeka? V tom, že inému nedoprajeme úspech? Že závidíme? Je krátkozraké veriť úprimnosti ľudskej masy. Pamätám si v tomto smere na jednu scénu z filmu Jerry Maguire. Tom Cruise v ňom hrá športového agenta. Film sa začína tým, že Tom sa rozhodne napísať „verejnú spoveď“, svoju osobnú výpoveď s cieľom dosiahnuť zlepšenie prostredia a úpravy stratégie vo firme, v ktorej pracuje. Svoju „spoveď“ rozdá každému zamestnancovi firmy. Na druhý deň mu všetci vo firme tlieskajú a vyjadrujú podporu. O týždeň letí...Hosanna! a onedlho na to nevysvetliteľné ukrižuj! poznajú dobre napríklad aj športovci. Verejná mienka je jednoducho kolísavá. Pri úspechu vás vyzdvihuje do nebies. Pri neúspechu vás zatracuje... Zradca Judáš... Každý z nás má vo svojom živote pri sebe či vedľa seba svojho Judáša. Či už o ňom vieme, alebo nie. Náš Judáš môže byť aj medzi našimi blízkymi, ale skôr v širšom okruhu našich známych, spolupracovníkov. Judáš je napriek proklamovanej dôvere pripravený zradiť nás za pár grajciarov. Pre peniaze urobí všetko, aj stratí chrbtovú kosť. Kruté je, že by sme to naňho nepovedali. Aj teraz je to možno náš najlepší kamarát. Kolega. Nebodaj partner. Niekto, s kým pravidelne prichádzame do kontaktu a komu veríme. Žiaľbohu, identifikovať ho skôr v podstate nedokážeme. Dávať si pozor na ľudí okolo seba, to však môžeme skúsiť...Peter, ktorý zaprel...Opäť týkajúce sa výberu ľudí okolo seba. Je dôležité obklopiť sa ľuďmi, ktorí sú pripravení zabojovať za kolektív v každom okamihu. Ktorí sú vždy svojimi činmi pripravení potvrdiť svoju lojalitu a vernosť. Toto zvyčajne nebýva problém v čase „mieru“, vtedy, keď nám na prvý pohľad nič nehrozí. Ale keď zvonia „vojnové zvony“, vtedy sa ľudia často aj na päťhalierniku obrátia a zaprú nás. Urobia tak skôr, než kohút trikrát zakikiríka...Moc davu, moc masy...Hlas ľudu, hlas boží? Alebo – hlas ľudu vyhnal Krista na kríž? Ľudia sa inak správajú, keď sú sami. A inak v dave. Davové šialenstvo má brutálnu moc. Strhne aj inteligentných, vzdelaných ľudí. Prehluší zdravý rozum. Omámi mozog. Pre príklady stačí ísť do 20.storočia. Goebbels a práca s davom v čase hitlerovského Nemecka. Propaganda v socialistických krajinách...Parlamentná demokracia je postavená na hlase verejnej mienky. Ľudia si volia svojich zástupcov, aby tí spravovali veci verejné. Aby ich zastupovali. Sú však zvolení politici zároveň aj politici najmúdrejší? Asi nie. Politici sú vždy obrazom krajiny, obrazom voličov, ktorí ich zvolili. Obrazom masy voličov...Alebo inak povedané – každý štát má takú vládu, akú si zaslúži...A takisto Piláta, nerozhodného vodcu, ktorý chce byť vždy populistom. Sleduje vždy zištne len svoje vlastné ciele...Dvom sa kríž ľahšie nesie... Nie je to o tom, že jeden človek je slabý. Nie. Každý z nás sa musí tak snažiť, tak využiť všetky talenty, ktoré mu boli do vienka dané, aby aj sám vedel kráčať svetom a prekonávať prekážky. Keď sa však dvaja nájdu a spoja, každý kríž je pre nich ľahší. „Ja sa opriem o teba, Ty sa opri o mňa. Tak aspoň nebudeme spať s hlavou v blate,“ povedal Forrestovi Gumpovi Bubo (čierny vojak). A o tom to v prenesenom zmysle slova je. O tom, aby sa dvaja podržali, keď je zle. Aby si pomohli. Aby sa problémom, nešťastím, nepriazňou osudu vedeli ľahšie prelúskať...Každá krížová cesta sa končí zmŕtvychvstaním...Aj najťažší životný osud, najväčšie životného prehry, všetko síce v istej chvíli bolí, ale v istej chvíli určite aj prebolí. Musíme byť trpezliví a vyniesť svoj pomyselný kríž až na pomyselnú Golgotu. Je dôležité každú takúto životnú skúšku absolvovať, je dôležité vydržať. Na každej ceste existujú diabolské pasce, ktoré nás vábia nášho krížu sa vzdať. „Odlož ho, je ťažký. Bez neho sa Ti ľahšie pôjde!“ Je to ale naozaj pasca. Totiž ak sa zbavíme životnej skúšky, neprídeme k pravde, ktorej nás skúška mala naučiť. Neprídeme k tej časti poznania, ktoré sme mali skúškou získať. Neprídeme k začiatku novej kapitoly nášho bytia a žitia.P.S.: „Cesta je pre každého otvorená, ale nie každý dospeje na jej koniec. Vieme, že koniec je vlastne začiatkom.“ László F.Földényi