Vianoce v teple? S umelým stromčekom?

Asi takýmito otázkami ma dnes ráno na jednej bratislavskej ulici ako náhodného anonymného chodca zasypala redaktorka jedného súkromného rádia. Odpovedal som jej, že je vecou a slobodným rozhodnutím každého človeka, kde sa rozhodne tráviť Vianoce. Že krásne Vianoce nie sú vecou miesta, ale ľudí, ktorí sú počas Štedrého dňa, Štedrého večera a vianočných sviatkov okolo nás. A že nezáleží ani na type vianočného stromčeka. Jednoducho Vianoce, ak ich človek neberie čisto ako sviatky konzumu a darčekov, ale ak ich vníma hlbšie, sú najkrajšími sviatkami práve pre duchovno, ktoré vyžarujú. Pre príbeh, ktorý rozprávajú. Pre odkaz, ktorý cez ten príbeh tlmočia. Priznávam, že už sa neviem dočkať blížiacich sa Vianoc. Dní, keď sa celá rodinka zídeme pri štedrovečernom stole. Keď bude čas na bilancovanie končiaceho sa roka a plánovanie toho budúceho. Keď príde Ježiško a všetci štyria (keďže sme poslúchali:-) si nájdeme pod stromčekom to svoje prekvapenie. Keď pôjdeme spolu na polnočnú omšu. Keď navštívime rodičov, súrodencov, blízkych. Keď budeme stále spolu.So začiatkom adventu na mňa definitívne prichádza vianočná atmosféra. Aj preto sa cez víkend chystáme s Marekom a Barborkou napísať Ježiškovi. Deti boli celý rok úžasné, Ježiško bude mať čo robiť...