Vianočná dilema

Ja také „šťastie“ nemám. Amor sa totiž onehdy so mnou (respektíve s vtedajším miestom trvalého pobytu mojej polovičky) nepáral a šípom zamieril na osôbku pochádzajúcu z Domaniže, dediny vzdialenej cirka 130 km od „môjho“ Dolného Dubového. Viem, mohlo to byť aj horšie a „vyšla“ by povedzme Čierna nad Tisou:-). V začiatkoch nám však aj toto robilo problém (najmä pokiaľ teda ide o to koho na Vianoce uprednostniť).Myslím, že v podstate v každej rodine je tradíciou na Štedrý večer posadiť sa k stolu v kompletnej zostave. Podobne tomu bývalo aj u nás v Dubovom. Ako som sa však oženil, situácia sa zmenila. „Sme rodina, takže na Štedrý deň a večer budeme doma, „u seba“. Preberieme všetko dobré z tradícií obidvoch rodín, v ktorých sme vyrastali. Ale k stolu si zasadneme ako rodinka,“ dohodli sme sa už na začiatku. S tým, že hneď na zvyšok Vianoc pôjdeme k jedným rodičom, a Silvestra strávime s druhými. Takto to robíme doteraz, už osem rokov:-). A bude to tak aj v tomto roku. Štedrý deň a večer doma, Vianoce u mojich rodičov a Silvester u manželkiných.Oproti prvým rokom nášho manželského života sa situácia postupne zmenila azda iba v tom, že sa doma rozrastáme a tohto roku k štedrovečernému stolu zasadneme (v prípade Barborky platí ešte skôr že k stolu zaľahne:-) už štyria.Zvykli si aj rodičia, tak moji, ako aj z manželkinej strany. Kým im zdravie slúži, aj oni si vychutnávajú Štedrý večer v dvojici. S vedomím, že na nich myslíme (moja i sestrina rodina), hneď po Štedrej večeri si voláme a vinšujeme a ráno na prvý sviatok vianočný štartujeme naše štvorkolesové tátoše a vyrážame spolu s deťmi s nedočkavosťou k nim, našim rodičom. Zistiť (najmä naše decká), čo Ježiško nechal pod stromčekom u babky a dedka...Samozrejme, ak by sa bohchráň niečo s jedným z rodičov v budúcnosti stalo a zostal by iba jeden, na Štedrý večer by sme ho samého nenechali. Na to ale verím ešte dlhé roky nebudeme musieť myslieť...Teším sa na Štedrý večer, na Vianoce. Aj na celý dnešný Štedrý deň – ráno/doobeda zoberiem Mareka a pôjdeme k rodičom na omšu za babičku. Potom sa ešte trochu pomotáme niekde v horách, možno skočíme na lanovku zo Železnej studničky na Kamzík (vraj dnes do 14h bude v prevádzke). Ja nebudem jesť, aby som dodržal pôst (Marekovi však jeho obľúbené hranolky kúpim:-). Spolu s Marekom zabijeme čas na výslovnú žiadosť našej maminy, aby ona mala voľné pole na svoje majstrovské kúsky v kuchyni. A poobede pred večerou ešte zoberieme na prechádzku Šamorínom aj Barborku. Veď Ježiška nemožno vyrušovať, keď príde aj k nám domov uložiť darčeky pod stromček:-):..