Žili aj naši predkovia šťastný život?

„Keby Tvoji starí rodičia žili v tejto dobe, boli by šťastnejší. Preto, že môžu cestovať a spoznávať svet. Preto, že si môžu dovoliť oveľa viac, ako pred niekoľkými rokmi. Človek nevie, že môže byť v budúcnosti šťastnejší, pretože nevie čo všetko môže spoznať, čo všetko ho v tej budúcnosti čaká,“ presviedčal ma s entuziazmom kamarát.„Nesúhlasím, že by a priori moji starí rodičia museli byť v tejto dobe šťastnejší práve z dôvodu, že by si mohli dopriať viac radostí v dnešnom hedonickejšom svete. V minulosti moji starkí žili ťažko, prežili aj časy, kedy boli vystavení veľkej chudobe. Ale prečo myslíš, že by v tej dobe ľudia nemohli byť napriek chudobe takisto šťastní? Chudobný človek sa musí uskromniť v materiálnych veciach, ale vo vnútri si môže uchovať pokoj a harmóniu a v rodine lásku, nemyslíš? A nie je dôležitejšie napríklad zdravie či istý životný nadhľad?“ oponoval som. Prikláňam sa k názoru, že šťastie človeka od vonkajších vplyvov nezávisí. Najdôležitejší predpoklad šťastného života je spojený so zdravím. Už Schopenhauer napríklad tvrdil, že deväť desatín nášho šťastia vôbec spočíva v našom zdraví. V spojení s ním sa všetko stáva prameňom pôžitku. A bez neho podľa Schopenhauera nie je možné užiť nijaké dobro. Preto tvrdí, že obetovať svoje zdravie, nech je to pre čokoľvek, pre zárobok, povýšenie, učenosť, slávu, nehovoriac o rozkoši a prchavých pôžitkoch, je najväčším bláznovstvom zo všetkých bláznovstiev. Dôležité pre šťastie sú okrem zdravia aj veselá myseľ a takisto pokoj a vnútorná sila človeka. A ľudia okolo, rodina či priatelia, ktorí sú pripravení toho druhého podržať, keď to bude najviac potrebovať. Ak sú tieto ingrediencie prítomné, človek má väčšiu šancu žiť šťastný život. Bez ohľadu na svoj finančný status, aktuálne spoločenské postavenie či na zúriace svetové dianie okolo. No a ešte jedna vec je dôležitá pre šťastný život. Zmysel žitia, zmysel existencie. Každý z nás ho neustále hľadá, každý z nás si ho neustále definuje a upravuje. Peter Tavel v knihe „Zmysel života podľa V.E.Franka“ píše, že zmysel života je spojený s pocitom žiť pre niečo alebo pre niekoho. Nenaplnená túžba po zmysle života sa u človeka v citovej oblasti prejavuje pocitom pustoty a prázdnoty, čo sa potom odráža aj na telesnej úrovni. Peter Tavel ďalej uvádza, že pri absencii úlohy, ktorú má jedinec vyplniť, sa často zvyšuje pravdepodobnosť ochorenia a úmrtia. Napríklad Goethe zomrel v roku 1632, necelé tri mesiace po tom, čo dokončil Fausta, na ktorom v pokročilom veku pracoval sedem rokov.Jednoduchá priama úmera, že čím rýchlejšie ako ľudstvo napredujeme, tým sme šťastnejší, asi neplatí. Žiaden technický pokrok, žiadna vymoženosť doby nás šťastnejšími neurobia. Ľudia už od pradávna hľadali recept na šťastný život. A niektorí ho aj priebežne dokázali nájsť. Nie okolo seba, ale v sebe. Bez ohľadu na dobu, v ktorej žili...Moja vzdialená príbuzná sa ma raz snažila presvedčiť, že vývoj spoločnosti a celkovo sveta ide dobrým smerom, pretože „moji rodičia sa majú lepšie ako ich rodičia, ja sa mám lepšie ako moji rodičia a moje deti sa budú mať lepšie ako ja“. Možno mala pravdu. Možno sa naozaj každá generácia „má lepšie“ ako generácia pred ňou. Ale „mať sa lepšie“ neznamená aj „žiť šťastnejšie“. V tomto bode čelíme, tak ako všetky generácia pred nami, rovnakej výzve. Sme odsúdení hľadať šťastie, pričom väčšinu života strávime na ceste hľadania. Až prídeme, niektorí skôr, iní neskôr, na večnú pravdu, ktorú vyslovil už Aristoteles: „Šťastie patrí tým, čo si sami sebe stačia.“