Hnusný ohňostroj

Pamätám si, že o nejakú chvíľku sa mi začal snívať sen. Bol som hercom v známom americkom vojnovom filme Zachráňte vojaka Ryana. Konkrétne som vo sne videl naživo scénu z filmu, ako sedíme či ležíme s ostatnými vojakmi (ja som Ryana nehral) v kostole. Je noc, my však nespíme, rozprávame sa. Zvonku počuť dunivé zvuky kanónov...Dunenie zo sna sa zrazu premieňa na naozajstné dunenie. V prvej chvíli sa síce nebudím, najskôr v polomrákotách iba premýšľam, čo sa to vonku môže diať. Napriek tomu, že sa cez deň, počas takmer štyridsaťstupňových teplôt, na oblohe neobjavil ani mráčik, mi v prvej chvíli napadá, že sa začína nejaká brutálna búrka. To dunenie je strašné. Ale takisto veľmi rytmické. Jedno zadunenie každých 5-7 sekúnd. Že by nejaká Božská symfónia?Nedá mi to, vychádzam z izby. Je pol dvanástej v noci...„Manželka pozerá v pokoji televízor, hádam to nepočuje? Ak je taká kľudná, vojna určite nevypukla,“ napadá mi, rozospatému, v prvej chvíli.„Láska, čo sa deje? Počuješ to dunenie vonku?“ pýtam sa vystrašene.„Nič zvláštne, to len nejaká partia strieľa ohňostroj pri Dunaji!“ odpovedá usmiata polovička a odhŕňa záclonu: „Nejdeš sa pozrieť? Je nádherný!“Viem, ju by nejaké dunenie nezobudilo, manželka spáva tvrdo ako medveď. Mňa však zvykne zobudiť aj letiaca mucha, nieto duniaci ohňostroj. A krátko pred polnocou!Pozrel som sa naňho, naozaj mu na prvý pohľad nič nechýbalo. Až na tú už spomínanú chybičku krásy. Ohňostroj pred polnocou, v obyčajný deň (presnejšie v obyčajnú noc) je pre rozospatého človeka hnusný!