Kam sa máme chodiť sánkovať?

Zdá sa mi, že problémy zvaný kopec na sánkovanie je naším najväčším problémom v našom novom bydlisku. Presťahovali sme sa v dobre viere na Podunajskú nížinu, pričom sme akosi pozabudli na zimné radovánky s našimi ratolesťami. Sánky, lopár či boby sme s veľkou pompou previezli, ale zatiaľ „stoja v pozore“ v pivnici. V Šamoríne totiž registrujeme veľký problém čo i len s malým kopčekom.„Kam sa máme chodiť sánkovať?“ – toť otázka hodná Shakespearovského rébusu byť či nebyť? Podunajská nížina je naozaj hodná svojho názvu, kopce tu v okolí niekoľkých kilometrov akoby neexistovali. V podstate už Rovinka pár metrov za Bratislavou každému napovedá, že široko – ďaleko len šíru rovinu môže očakávať. Po kopcoch či malých kopčekoch v podstate ani chýru, ani slychu.„Prosím vás pekne, kam sa tu deti vôbec chodia sánkovať?“ spýtala sa manželka v škôlke v deň, keď napadol prvý sneh. „Pani Bednárová, tu žiaden kopec v meste ani okolí nie je. Ale na jednom sídlisku rodičia pre svoje ratolesti svojpomocne vybudovali maličký umelý kopček. Tam sa deti zo Šamorína chodia sánkovať,“ poradili polovičke Šamorína znalé pani učiteľky. Boli sme tam už aj my. Sánkovať sa na minikopčeku plnom detí. Ale vďakabohu aj zaň. Ak by sme sánkovanie museli kvôli rovnému terénu vymeniť len za „ťahanie saní“, Marekovi by sa to v podstate tiež páčilo. Ale otec (to ako ja:-) v úlohe ťahúňa by to asi zachvíľu vysilený zabalil...Inak problém s kopcom je „tu dolu“ spojený aj s problémom so snehom. Načo kopec, keď sneh nie je?:-)Ten prvý sneh tu vydržal „aj s cestou“ jeden deň. Druhý rovnako. So snehom to v Šamoríne vyzerá naozaj bledo. Ja neverím, že tu môže Perinbabka nasnežiť aj na dlhšie ako na pár hodín. Zdá sa mi, že vločky sa tu topia ešte nad Šamorínom, akoby mesto bolo pre nich zakliate. A ak aj padnú na zem, majú z tamojšej teplej klímy taký rešpekt, že sú z toho namäkko a v okamihu je po nich. My sme preto najmä cez víkendy v pohotovosti, a ak pár vločiek (čírou náhodou:-) aj spadne a sa udrží, sme pripravení okamžite „letieť“ na náš kopček a vysánkovať sa do poslednej vločky. V krajnom prípade aj blata. V sobotu 10. decembra sme sa takto chvíľku sánkovali v krásnom daždi, pod ktorým sneh mizol expresnou rýchlosťou. Ale tešili sme sa aspoň z nášho šamorínskeho minikopčeka:-)...No nechali by ste si pár kvapkami dažďa narušiť zimnú idylku?