Kopec šťastia čaká. Len vyliezť naň treba....

Začalo sa to prvým januárom, hneď po privítaní Nového roku. Ten sa ešte ani usadiť nestihol, a ja som rozbil pohár. A to nie len taký obyčajný pohár! Po novoročnom prípitku som chcel pohľadom cez okno skontrolovať, čo sa vonku deje, či prechádza okolo zabudnutý front z druhej svetovej vojny či čo. Taká paľba za oknami zúrila. V tom náhlivom otváraní okna som si ale nevšimol obďaleč odložený pohár na šampanské. Pohár z našej svadby...Pohár sa rozbil na márne kúsky. A namiesto frontu chvíľočku (naozaj len chvíľočku:-) zúrila moja láska. Počas tých pár minút som ani nedýchal. Poznáte ten pocit, keď sa človek cíti ako chudák, ktorý čaká (oprávnene) hromy -blesky na svoju hlavu? Ale po pár minútkach ju to prešlo. Odpustila mi. Veď črepy prinášajú šťastie!Ešte stále sa písal január roku Pána 2006. Vyšiel som raz zrána von z bytu, a prichádzajúc k autu som našiel – dvere na strane vodiča označkované nejakým vtákom. „Hneď zrána je to na hovno!“ vtipkujem smerom z okna ma vyprevádzajúcej manželke. To auto sme ešte pár dní nechali tak a neumývali, aby naše h...ako synonymum šťastia zapustilo u nás korene. Veď „označkovanie“ šťastie prináša!Druhé črepy ma čakali dnes. „Poďte večerať, deti!“ zavolala nás večer mamina. k stolu. Keď aj mňa radí medzi deti, má dobrú náladu. Dlho ju však nemala, zase sa o to pričinili črepiny...Sadajúc si za stôl, netušil som, že povedľa stoličky leží sklom dolu na zemi zasklený obraz, ktorý polovičke darovala jej neter. Škeriac sa na Barborku, cítim, že stoličke niečo bráni v pohybe. Nadvihujem ju (stoličku) a sadám si – na obraz...Puk!„Čo sa stalo? Jožko, tam je sklo, Ty si to rozbil!“ šípi manželka. To nebola básnická otázka, ale básnický výkričník. Obraz nevydržal.Chvíľku sa cítim opäť dosť blbo. Najradšej by som sa schoval pod rizoto, ktoré mi naservírovala na tanier. Dobrá nálada je na chvíľku preč, už nie som „dieťa“.„Nechcel som, netušil som, že tam je sklo. Kašlať na to, za dve -tri stovky to zase zasklíme. Je to len sklo!“ hlavou sa mi honia argumenty na obranu. Ale zostávam ticho, niekedy je dobré nekomunikovať...Ale aj táto črepinová kríza je už zažehnaná, polovička sa opäť usmieva. Veď črepy prinášajú šťastie!Môj odkaz na záver? Bude patriť Pani Šťastene. Milá moja (môžem si Ťa teraz takto aspoň na okamih privlastniť?) Šťastena, prosím Ťa, nabudúce radšej pošli nejaké vtáky, aby značkovali. Na ne sa moja polovička nehnevá. Lebo tie črepiny až tak ľahko neprechádzajú. Najmä ak sú výsledkom mojej šikovnosti:-)...