Milujem Krausa. Banán, sorry!

Takže na čo sa v televízii vždy veľmi teším? Na piatkový večer, kedy býva na ČT 1 Jan Kraus a relácia „Uvolněte se, prosím“. Niektorých (väčšinu) jeho hostí nepoznám, to priznávam. To však nevadí. Krausov spôsob vedenia rozhovoru, okamžitej reakcie vrátane štipky humoru, neúražlivá irónia, a k tomu Krausova silná osobnosť. Stačí on, a rozhovor je zaujímavý. Hoc aj s Pepom Mrkvičkom z Hornej Dolnej. Či s Vierkou Berkyovou - tá sa počas rozhovoru s ním väčšinou len chichúňala... Posledne si spomínam na rozhovor s naším Milanom Lasicom. S Markétou Irglovou, známou z oscarového filmu Once. Či s Valtrom Komárkom. Alebo s jednou osobou (neviem už, či to bol chlapík alebo ženská), ktorý/ktorá sa dokázal vopchať do nejakej malej krabice. Jednoducho – môže tam byť hocikto, bavím sa. A niekedy sa smejem až tak, že plačem. Škoda len, že Kraus nepokračuje vo svojej relácii rovnakého zamerania aj na Slovensku. Aspoň raz mesačne „Bez obáv, prosím“ by stálo za to. Divákov by určite našiel.Nuž a čo veľmi nemusím na televíznej obrazovke? Napriek tomu, že to asi teraz schytám, prezradím, že nemusím Mafstory. Nehovorím, že to nemôže byť dobré. Nehovorím, že príbehy mafiánskej rodinky nemôžu byť srandovné. Vopred sa aj ospravedlňujem Banánovi, Milankovi a ďalším postavám. Ja som na začiatku seriálu videl naň niekoľko upútavok, a zdalo sa mi to byť trápne. Neveril som, že niečo také sa môže v prime time tak dlho udržať. Drží sa, a seriál sa stal už kultovým, to registrujem. Je to sčasti aj mínus, že sa v Mafstory neorientujem. Človek potom nevie vstúpiť do rozhovoru o seriáli, nevie kolegovi či priateľovi vrátiť vtipnú repliku z dialógov. Žiaľbohu, do rozbehnutého vlaku Mafstory už naskočiť neviem. Aj preto asi moje predsudky zostávajú. Mám pocit, že ten humor mi nepasuje. Sorry, Banán!