Pamflet

Tak ako Klimt na prelome storočí, snáď nebudem musieť i ja takto bojovať, snáď prijmete to s väčším pochopením, snáď nebudem sa blamovať.

Viete, celý tento pamflet (alebo Slovensky hanopis) by sa dal napísať ako báseň a všetci by híkali a pozastavovali sa nad básnickými obrazmi. Alebo sa dá ako vrelý olej len tak streknúť do očí!

O ženskom plemä sa toho, ctený čitateľ, už napísalo kopec, plno právd, plno poloprávd a nepreberné množstvo lží a bohapustých klamstiev, na ktoré sme prichádzali až postupom života, potom čo nám trhali ruky, nohy, uši, vypichovali oči a maľovali a dorábali nové aby z nás urobili presne takých impotentných invalidov po akých celý ten čas túžili a keď bol tento ich pygmalionsky ošiaľ u konca tak nás jednoducho kopli do riti a poslali kadeľahšie. Práve som napísal ďalšiu vetu ktorú možno zaradiť do každej zo spomenutých kategórií.

Teraz sa snažím písať zoznam, perom mi cigareta a atrament dym, každým vydýchnutím spisujem stránku nášho života a každým vdýchnutím si ten svoj skracujem.

Spisujem kalváriu nášho života, a cítim ako nahá ležíš vedľa mňa - takto by sa mohol začať bonus track na EP nórskej pop metalovej kapely – ležíš a ja cítim tvoj tep, a tvoje teplo a teba trasie zima túžby a ja viem že sa do mňa pýtaš a viem ako ťa strašne zohrejem túto noc a že ťa budem strašne zohrievať do rána až budeš cítiť to neznesiteľné pálenie na krku pod vlasmi, až sa ti krvou sfarbia líca. Rumeň v tvare lásky, hoci tá je ďaleko. Nohy ti schladím ľadom chladných bozkov nech vydržíš horúčavu ty moja Jeanne d'Arc. No pritom rukami budem prikladať do ohňa. Denaturácia bielkovín. Aj tak si ťažko stráviteľná. Kurwafix, nikdy som si nevšimol ako si vysoká, krásna si nenormálne a máš oči, ktorým sa nedá veriť ale vedia si to nádherne vypýtať, tak žensky nie ako štetka z podniku. Strašným spôsobom zvádzaš, hráš sa ako mača.

Kedysi ja, topograf amatér (tým, podotýkam, chcem aj ostať), kreslil som jemné vrstevnice po mape tvojho tela. Učil som sa na tebe, rád som prekresľoval a spájal body s rovnakou nadmorskou výškou. S tými s inou. Jak rád som kreslil azimut do miesta rozkoše. Sledoval ako sa vpíja tuš do pórov tvojej snedej pokožky, ako sa stáča v malých úžľabinách ako vrelá láva zaplavujúca osadu. Prekvapovala si ma každou minútou keď si oplácala. Jak nádherne oplácaš rozkoš tak rovnako silno i svoju nenávisť. Génius Joyce a jeho pornografické opisy. Brutálny vzor brutálnej pravdy vy perverzné Zvery. Prasce čo sa váľajú v žite vlastnej deviácie, krochkáte si blahom oblizujte gebriny z kostnatej brady od chirurga.

Ja už začínam kresliť prvú vrstevnicu. Ty sa pritom skrúcaš ako noviny v ohni a blčíš tak ako ony a dym ide z teba, no biely dym nevinnosti. Ohýbaš zápästia v kŕčoch a škriabeš ma. Do krvi zhrýzaš si pery, do krvi zhrýzaš ma, krčná tepna pod nátlakom prerezaná a krv strieka na biele steny na tvoje biele stehná. Zhrýza ťa svedomie a otáčaš sa chrbtom. 

Potom prišiel dáky babrák, ťažko povedať z akej umeleckej oblasti, možno nemal ani talent ani nadanie, hííí, a rozlial tuš po celej tej mape, celú ťa zalial tlačiarenskou čerňou. Celá špinavá, dotknem sa ťa a jeho čerň na mojej dúhe?! Fuj pohan akýsi. Staviam pre nich hranicu v diktatúre spravodlivých. Spravodliví učení vo východných knihách a knihách gréckych a v starých knihách bratov byzantských a Tomáša, brata Rímskeho kráľovstva, nevynímajúc. Nezabúdajúc na to, že rozsúdiť ich môže len Pán Boh no oni sa už ku všetkému priznali i tresty si nadelili, no my za nich nesieme kríž. Znak utrpenia? Znak vykúpenia ich hriechov.

Predstava že mačka spácha samovraždu?! Chúďa, veď má toľko životov to by sa narobila, hlupaňa malá. A ty si ju chcela spáchať? Potom čo si videla ten ťažký film, silný príbeh s otvoreným koncom ako silný koňak otvorený pred nami, moldavský myslím. Nie, ty si žena travička, v pižme máš jed, najsamprv privábi a podchvíľou otrávi ako v Dachau vľavo od barakov. Ty sadista v tele anjela. Krídla už dávno zhodila si jak had z raja kožu. Jablko zo stromu poznania papkáš každé ráno. Cítiš sa previnilo nahá, čo obliecť si len ťa trápi? Dnes obleky a kostýmčeky a zajtra zradné slová prídu do módy. Ty tváriš sa jak alternatíva no pri tom na Exprese ťa hrajú každý deň.

Vábenie modlivky v šere leta, do toho znie jamovanie svrčkov a orgie jazerných ropúch, ten sliz hneď zrána. Karpavé oči, opuchnuté pery a nádherná vôňa rannej slasti pri anglických raňajkách. Sledujem rozbité vitríny a lampy, zlomenú posteľ a kalendár už dva týždne neprevrátený. Mala by si sa už oholiť myslím si. Mal by si sa už oholiť vravíš mi. Beriem žiletku a režem si do prstov a na sklo píšem báseň, zdá sa ti to príťažlivé no podľa mňa len čisté pozérstvo a psychopatické sebapoškodzovanie.

Pamätáš na ten jazzák. Na ten kde si skoro umrela od nudy, ale išla si tam s ním. Prečo? Láska, Samoľúbosť? Pýcha, strach samoty, strach pobiť sa s myšlienkou že ten chumaj sa trápi? Dobre vieš že si Dona Flora a jej dvaja mužovia. Sônia Braga - pripomínaš mi ju z času na čas.

Že ja som ten chumaj, že mám rád mladšie. Že ma ani v Čudnom nepozdravia, sa mám cítiť urazený? Samoľúbosť nedovolí. Som hrdý a mám sa rád, len pri tebe by som sa nemal. Maj sa napozore vystríhala si ma. „Neskríž mi cesty“ zjapala si keď som treskol dverami. Či vlastne ty si treskla a privrela si prst. Zahrešila si na celú ulicu, konečne. Vypla si prsia, keď si nakoniec odchádzala s náplasťou cez ústa, no i tak som ťa chcel bozkať. Capol som ťa po zadku a ty si mi jednu prijebala, vrhla sa na mňa bila ma a rozopínala košeľu bez limca. Nie som blázon ani podvodník tak si to pamätám a tak to u mňa zostane. Sex s nenávisťou, jak čistý koks geniálny, no rovnako môže zabiť.

Kedy už začneš vrčať, že toľko ega po kope a zbytočne vyliateho testosterónu na papiere si nikdy nevidela. No vidíš, teraz vidíš!!! Ale mnoho toho nevidíš, ani nemôžeš vidieť, keď dívaš sa cez kľúčovú dierku. Nevidíš ako krásne neslobodne som sa pri tebe cítil, bol som slobodný, osamelý, bez záväzkov, ak chceš opustený, ale ty si ma nenormálne chytila. Spútala ako Prométea o kaukazskú skalu. Smial som sa keď si mi z pečene ujedala. Zapíjala si ju borovičkou, brzdila pivom bez peny a fajčila vytrasené ľahké Petry, ktoré si hasila na úrovni filtra trasúcou sa rukou. Už si mi nepripadala ako tá elegantná dáma s náušnicami ktoré som študoval nespočítateľne dlho.

Žena nedokáže byť sama. Myslím, že tým je povedané všetko. No každý sup, ktorý sa na tom zvezie je obyčajné chudiatko, impotent a zakomplexovaný bastard, no nie v tom význame ako to použil Salinger ale v tom najviac pohŕdavom zmysle aký vás len môže napadnúť. Byť odhodený milenec radšej ako stať sa predmetom pohŕdania naivne myslel som si. Dnes viem, že radšej v sobotu opuchnutý byť a naširoko postoj mať ako v nedeľu sám si kráčať na omšu. Kde kľačiaci svet myslí na hanbaté obrázky, až mi je do smiechu.

Pokojne ma súďte ja viem, že nik sa nepostaví na obranu. Horáková spravodlivý človek nespravodlivo zišla. Ja nerovnám sa jej v najmenšom, kto zastane sa tyrana. Nik, každý na nich len pľuje, kto ťa dnes chváli generalisumus, kto za teba gruzínske oslavné piesne spieva. Opľuť ťa málo ty pankhart.

Opľuť ťa málo ty pankhart, ja aspoň nechodím so zapravenou košeľou a nemám predkus jak keby sa celý život živým požieraním dýň. S bezprizorným pohľadom tuposti „masárskeho psa“. Vedela si, že Ukrajina je ďaleko a že tam potrebuješ pas a aj tak sa tam vždy trepeš. Ešteže sa tam cítiš bezpečne keď máš na obojku toho buldoga. Prečo nemá ten kretén kŕče keď rodí hlúposť za hlúposťou?! Možno by si nabudúce rozmyslel počať tie primitívnosti vo svojej hlave.


- Čo si jaký ? – vravela si mi
- Ja som neodpovedal? – to som vravel ja.
- Ty si predtým nepovedala ani slova a teraz sa divíš, Bože to už je štvrť, kde som podel hlavu už je štvrť a stále žujem tvoje slová, nedokážem ich prehltnúť. -
Ty si sa smiala a nechápavo krútila hlavou - Ty si nejaký divný –
A pritom teba sme nazývali cudnou, pardón čudnou, menila si tváre ako na benátskom karnevale a teda aj také chute si mávala, keď ťa túžba po južných krajoch zhrýzala a túžba po južných hriechoch.

Vyskočila si z električky, z vlaku, autobusu, taxíka či z lietadla v medzi pristaní v Londone na ceste do Edinbughu, keď si utekala za tým kurevníkom, nikdy si sa neobzrela za mnou. Dúfam, že za to stál, keď si sa odmlčala. Nikdy si nezakývala. Nepočastovala úsmevom. Ako keby si myslela, že na úvod si ho rozdala dosť, že to stačí, ty nemáš asi veľké emočné chápanie. Vieš ako voláme takýchto my na dedine, egoisti, ak by si pátrala v slovníku cudzích slov.

Nastávajúcu letargiu oživovali šoky, neviem kde sme ich zbierali, no spaľovali končeky prstov a vymývali myseľ. Totálny výplach, a neprestávajúca bolesť. Krájanie a solenie. Rozjatrené rany si hojila dokonale, drogou na ktorej je závislý každý chlap.

Prečo zúriš keď spomeniem tvojich bratov? Iba toho najmladšieho sa neprestajne zastávaš. Berieš ho na ruky a hladkáš i jeho zavrhneš keď dospeje a za sukami sa bude naháňať. Prepáč za výraz no ty ich tak voláš. Aj vtedy keď sme nadrbaní prišli do podniku výťah sme kľúčom doškriabali, tým kľúčom ktorým sme cestu k sebe otvoriť nedokázali.

- Bastardi za takýmito sukami chodia, hej štetka už si pretiahla môjho brata - rehotala si sa spitá jak septímanka.
- Poď prosím ťa dáme si kávu - snažil som sa ťa od nich odtiahnuť.
- Ty sa tých špín zastávaš, aj ty by si si dal čo, tak bež za nimi – odtrhla si sa, poškriabala ma na rukách a ušla.


Žiarlila si keď som vravel, že chcem ženu s afroúčesom. Prečo veď je to krásne mať ebenové drevo, ty si nebola nikdy rasista, no i tak si na ňu vrčala. Žiarlila si i na moju samotu vždy si sa do nej musela votrieť. Mňa si nechcela veď si už dávno bola s vlčákom a jej si sa ani nepozdravila. Si cudná, ešte raz prepáč, čudná si.

- Si obyčajný chrapúň! – štekala si po mne.
- Prečo myslíš?! – s ironickým úsmevom som dodal a hral som sa na hlúpeho.
- Ach, debil, netvár sa! - rezignovane si dodala.
Tváril som sa ďalej a tváril som sa rád, veď aj ten hnev čo si vystrúhala bol falošný jak kockový cukor.

Teraz si ležíš kdesi v tráve obhrýzaš nechty na nohách, necháš si chrbát škrabkať a vlasy ískať no nepozrieš sa za seba, nespýtaš na cestu, nepozdravíš sa. Ja nie som Pilát, ruky si nad nami neumývam. Dobre viem kto to odštartoval, čia hlava padla prvá, čie ruky sú dnes studené a čie oči ako zo skla.