Cestou nezmyslov až na bitúnok, čaká na svojho mäsiara. Konzumuje vlastné výkaly a výkaly svojich predchodcov, ďalších mŕtvych prasiat, ktorých hlavy napichnuté na studené kovové háky sa točia na centrifuge s nadržaným úsmevom.
Prasiatko má v hlave zmätok a tučný biograf. Vidí svoj dvorček svoj plot a svoje bahníčko. Keď nazerá cez plot, ktosi mu odstrihne kúsok uška. Prasiatka sú ružové. Majú stočený chvostík. Iné prasiatka sú zakázané, najmä prasiatka, ktoré sa pýtajú, prasiatka zvedavé. Na dorozumenie im stačí pár krochkancov. Milujú ruku, ktorá ich kŕmi, tú istú ktorá brúsi nože. Nože si ešte pospi prasiatko, stužovací tuk, priemyselne upotrebiteľný materiál.
Prasiatko si pestuje svoj pud rozmnožovania. Každé dobré prasa musí mať svoju prasnicu, keď nie „hen máš spoločenskú šibenicu". Evolúcia prasačích orgazmov. Väčšie prasa jebe! Potom ustarostená prasnica vypustí zo svojich útrob ďalšiu čriedu materiálu, netto mäso. Cicajúce malé zlaté prasiatka, ktoré vycicajú svoju stvoriteľku do poslednej kvapky. Všetky ružové a všetky s chvostíkom. A keby nie, tak ho jednoducho postavíme za vráta dvoru.
Od nepamäti hľadajú svoj účel, pochopia ho tesne pred skonaním. Odnechcelo sa im bývať v lese, odnechcel sa im čerstvý vzduch. Vykotené vo svojom chlieve čakajú kedy sa bude v kotli kúriť, čakajú na tuhú zimu - mráz, na svet stvorený z klobás. Bravčovina, vládnúca skorumpovaná väčšina. Bravčovina - konvertibilná mena. Bravčovina - v jednote je sila!
