
...o koliesko navyše. Teda vlastne hneď o štyri kolieska. Sú totiž obaja na invalidnom vozíku. Spoznal som ich, keď som k nim nastúpil ako osobný asistent. Pomáham im s pre nás bežnými vecami ako je cesta do práce, nakupovanie či rôzne iné každodenné činnosti. Keď vstúpite nejakým spôsobom do sveta telesne postihnutých ľudí otvoria sa vám oči a zrazu aj najmenšia jamka na ceste sa stáva otravnou a občas neprekonateľnou prekážkou. Jama na chodníku je len jeden z mnohých príkladov, ktoré sa dajú ešte nejako prehliadnuť, ale to čo som zažil v uplynulom týždni ma zarazilo: Vybrali sme sa na poštu vybrať doporučené listy. Do vnútra sme vošli vcelku bezbariérovo po vybudovanej rampe. Prešli sme chodbou k príslušnej priehradke. Keďže moji priatelia obaja sedeli na vozíku s druhým asistentom sme pristúpili k okienku a podali príslušné tlačivá na základe ktorých im mali vydať poštu. (O tom že pult za ktorým sedela pracovníčka pošty bol tak vysoko že nemali šancu vidieť čo sa deje z ich peniazmi sa ani nebudem rozpisovať to by bolo možno aj na samostatný blog). No a tu vznikol problém: nemenovaná vyhlásila že poštu vydá, ale musia to podpísať oni dvaja osobne. Pripomínam že pult bol o dobrého pol metra vyšší ako moji dvaja vozíčkársky priatelia. Nestačil ani argument že je to technicky nemožné. Proste zahundrala že nech si dajú na kolená podložku a tak to podpíšu. No pritom mala pred sebou ich občianske preukazy a pri podpisovaní boli hneď veľa nás. Ale táto „milá“ pani si trvala na svojom . Keby ale sedela trochu nižšie všimla by si, že nesedia len na vozíku ale že majú tiež problém s jemnou motoriku. Tak som proste vzal papier, tváril sa že ho dávam podpísať môjmu kamarátovi a v nestráženej chvíli som tam hodil jeden malý autogram a bolo vybavené. Uvedomujem si to že spomínanú pani viažu nejaké predpisy ale nieje niekedy trocha ľudského prístupu a človečiny viac ako bezmyšlienkovité pravidlo? Týmto zdravím nemenovanú pracovníčku nemenovanej pošty Bratislave a prajem jej ešte veľa pracovných úspechov. A na záver ? Len otázka: Kto z nás má o koliesko na vyše???