...áno cez hubu vidíte dobre proste mi niekto na chirurgii zmaľuje „ksicht“ keď budem potrebovať ošetriť zlomenú ruku. Tak sa obrátim na právnika a ten mi ešte pridá aby som si to dobre zapamätal. Ako som na to prišiel? Bývam totiž v Mlynskej doline (..tam býva asi väčšina študentov v Bratislave) a mám možnosť sledovať okolitý život jeho rytmus a premeny.
Včera večer tak sedím v izbe a snažím sa učiť. V tom počujem ako nejaký človek vykrikuje pod oknami. Možno bol podgurážený možno nie. Isté však je že bol nižšia sociálna skupina - bezdomovec. Na tom nezáleží. Reakcia niektorých bývajúcich vo výškovom bloku bola nasledovná: najprv na dotyčného posmešne pokrikovali, no postupne začali svoje reakcie stupňovať. Podotýkam že dotyčný asi podgurážený reagoval na ich výroky. Tak sa stalo že zrazu vyletel von pohár a pristál niekde v tme odkiaľ vychádzal hlas. Z tmy sa ozvalo skoro si ma trafil ty z (.....) syn. Načo sa z niektorého balkóna ozval smiech a o chvíľu letel ďalší predmet. Dotyčný asociálny neustále opakoval nový titul dotyčného hádzajúceho. Po krátkej chvíli a opakovaných urážkach letel znova nejaký predmet z okna z ktorého to presne neviem (nieje podstatné). Z tmy sa ozval pokojným hlasom teraz si ma trafil ty z (.....) syn. Po chvíli prišiel niekto dole a hlas z tmy odprevadil preč.
O čo ide: človek z ulice ruší a pohoršuje okolie. Reakcia slovenskej študujúcej mládeže nazvime ju „nádejná slovenská inteligencia“ je asi taká že osobu odmení letiacim sklom a slovníkom takým istým ako dotyčný asociál.
...zvláštne...
Na týchto ľudí sa raz obrátim o právnu pomoc, budem ich stretať v práci, títo ľudia budú raz ošetrovať alebo učiť moje deti, títo ľudia budú tvoriť kultúrnosť prostredia v ktorom chcem existovať...
...asi mám strach...
