Naplno tento ošiaľ prepukne 14.2 volajú to Valentín. ...začal moc z ostra? Možno som vás aj vystrašil. Už dokonca počujem aj námietky ktoré sa na mňa za toto zosypú ale nedá mi to... Uznávam že Valentín je krásny sviatok. Dokonca by som povedal že ho mám rád veď je to sviatok lásky a jeden z mála dní kedy majú ľudia ako sa hovorí: „k sebe bližšie“. Ide mi skôr o tože sa ma obchádza strach z tých červených orgií ktorých predzvesťou sú už teraz plné výklady obchodov. Opäť nás zase raz premôžu premnožené plyšové medvedíky červené srdiečka plné čokoládových bonbónov a príšerne sladučké pohľadnice zo psím pohľadom a ešte sladšími veršíkmi. Vo vzduchu budú poletovať duchaplné básničky ... ( FUJ!!!) Nechcem tu písať antikapitalistické keci v štýle nedajte im na tom zarobiť. Chcem vás pozvať do toho aby ste naozaj našli cestu k sebe. Nie cez vlezdozatkového plyšáka s naivným nasprostastým výrazom. Pozrite sa do očí osobe na ktorej vám záleží a buďte úprimný. Je to oveľa viac ako bonboniéra ktorá prejde tráviacim traktom a skončí ako druhotný odpad niekde v kanalizácii. Zabudnime tento rok na tieto gýčové stupídne hovadiny a staňme sa originálom jeden pre druhého...
