...keď som vybehol tých pár schodov a spravil som niekoľko krokov musel som sa zastaviť – niečo nebolo v poriadku. Otočil som sa, vrátil späť a vtedy mi to došlo ... nieje tam... Ten starší pán, ktorý sa tam každý deň prechádzal ako lev v klietke nad taškou plnou zaváraninových fliaš s medom tam nebol!!! Možno si poviete že som divný alebo alebo čo, ale ja som si zvykol... Na čo? Na to že každé ráno vystúpim z autobusu vymením si pohľad zo strýcom čo predáva med a pri poslednom schode ešte začujem hlas: „Nech sa páči Notabeneeeeee“. Stretal som ho tam každý deň, no dnes nie. Myslite si čo chcete napríklad aj že som sentimentálny blbec alebo čo, no dnešné ráno nebolo vporiadku. Viem, že zajtra tam môže byť znova a s tým svojím medom. Mimochodom zrovna tento víkend som o ňom rozprával doma. Že isto má lepší med ako Tesco alebo akýkoľvek iný obchod, a že sa pri ňom zastavím a isto si ho kúpim. Nestihol som. Tak dúfam že mu len došiel med a že šiel pre ďalšie zásoby alebo čo... Chcem tým len povedať že po tých našich uliciach chodíme ako taký mumáci ( pardon za výraz. Viem, že sa to netýka všetkých...) a často sa nepozrieme okolo seba. Hľadíme na ten šedivý chodník pod nohami, veď čo ak náhodu s niekým nadviažeme očný kontakt, a zistíme že od nás niečo chce. Napríklad aby sme si kúpili trocha medu nech sa minie čo najskôr aby mohol dotyčný ísť tam kam my - domov. To je tam kde je teplo, to je tam kde je obývačka s gaučom a nie ulica plná ponáhľajúcich sa ľudí....keď najbližšie pôjdete cez Zochovu a ten strýco tam bude dajte mu 120 korún odmena bude sladká...
