Malé zrejúce jabĺčko priam volá, aby si ho človek odtrhol zo stromu a na znak vďaky mu rado vyčarí na tvári kyslú grimasu. Iné druhy sú sladšie, alebo až sladučké. Ľudia im dávajú zvláštne mená. Pod prezývkami gold, red, ukladaný, červený a zelený sa stále skrýva ono obyčajné guľaté jablko. Je také jednoduché a práve pre tú jednoduchosť obľúbené. Ťažko si predstaviť kôš s ovocím, v ktorom by chýbali jablká. Ani rozprávkový ježko by nebol kompletný bez jabĺčka na pichľavom chrbte. A čo známa pieseň, vari by ušiam pekne znelo Červené jabĺčko vo vrecku nemám? Keby toto ovocie neexistovalo, celé ľudstvo by sa od počiatku vyvíjalo inak. Eva by Adamovi nič nepodala... a kde by sme teraz boli? Možno ešte nahí v raji. Pekná predstava, čo poviete?
Ale aj tak by som si nevedela predstaviť svoj život bez jabĺčok. Najradšej mám tie najväčšie, aké v obchode nájdete. Nezaujíma ma cena, keď mám chuť na, ako ja hovorím, megajablko, tak si ho proste dám. Jasné, ovocia je na svete mnoho, ale jablko som si obľúbila natoľko, že sa stalo neodmysliteľnou súčasťou môjho jedálnička. Asi tak, ako má pes rád kosti, mačka mlieko a myš syr. Aj lekári odporúčajú päť porcií ovocia a zeleniny denne. Žiadny problém. Mňam! Keby som vládala, zjem ich aj viac. Tak sa už raz aj stalo. Prejablkovala som sa, za čo sa mi žalúdok veru nepekne odplatil. Preto som sa rozhodla, že jablká budem konzumovať aj v inom, než len v surovom stave. Nakúpila som zaváraninové fľaše a navarila toľko jablkových detských výživ, že som ich už nemala kde ukladať. Moja jablčná mánia spôsobila, že polovicu špajze zaberali fľaštičky najrôznejších veľkostí a na každej sa skvel obrázok usmiateho jabĺčka. Všetkým členom rodiny som už išla na nervy. Nikto iný okrem mňa moje navarené kašičky nejedol, a tak som miesto na policiach uvoľňovala len veľmi pomaly.
Dovtedy sa chodí s krčahom po vodu, kým sa nerozbije, hovorí staré porekadlo. A veruže je to pravda. Ako zvyčajne som si kúpila veľké červené jablko a s nesmiernou chuťou som sa doň zahryzla. Podľa výrazu mojej tváre ste mohli hneď spozorovať, že čosi nie je v poriadku. Jablko malo neskutočne zlú chuť. V momente som prestala žuť a rýchlo dostala prvé sústo von z úst. Ten pohľad ma šokoval. Jablko bolo zvnútra úplne čierne a prežraté červíkmi. Pochybujem, že mi chceli pomôcť predžuť obľúbené ovocie. Fuj! Okamžite som jablko zahodila do koša. Zrejme som jedla priveľa jabĺk, za čo sa mi toto ovocie chcelo pomstiť. Pritom bolo zvonku krásne červené, dokonca voňavé. Ach, bola som sklamaná, pretože som naň mala chuť, ale dostatočne znechutená, aby som si kúpila ďalšie. Trvalo to veľmi dlho. Naordinovala som si jablčný pôst. V každom červenom, zelenom, red aj gold som videla potenciálneho útočníka. Nemienim znova prehrať! Milujem jablká, ale nenávidím červíky a tomu podobné hávede. Svoju bezjablkovú diétu som o tieto plody obohatila iba v podobe mojich detských výživ, aj tak ich bolo treba zjesť, lebo si na ne už brúsila zuby pleseň.
Hoci som teraz pri výbere jabĺk opatrnejšia než predtým, aj tak na ne nedám dopustiť. Ešte dobre, že Eva nemala moju vášeň pre tieto plody. Inak by na strome poznania dobra a zla neostalo ani jedno jablko...
