Hlavne svojím permanentne nasadeným úsmevom, ktorý jej snáď Stvoriteľ vyčaroval na ten jej chlpatý ksicht už pri narodení. Mimiku má naozaj takú, že vyzerá, akoby sa stále vyškierala. To je údel zlatého retrievera: chodiť po svete usmiaty ako slniečko na hnoji. Dokonca sa jej pri tomto výraze objavujú aj jamky na lícach. No povedzte, chodiaci zdroj dobrej nálady!
Môj pes rozdáva radosť kdekoľvek sa pohne. S natešením putuje z jednej izby do druhej a s plyšákom v papuli pozdravuje všetkých členov rodiny. Áno, aj morča. Vrtí pri tom chvostom ostošesť a, samozrejme, usmieva sa.
Jej najšťastnejší výraz je najviac viditeľný na prechádzke v prírode, keď si voľne pobehuje, naháňa motýle, vyhrabáva kamene zo zeme. Skrátka vždy, keď jej dovolíme byť psom so všetkým tým šantením a zašpinením sa, ktoré k tomu patrí. Vtedy nám daruje ten najveselší výraz na svete: doširoka otvorená papuľka, jamky na lícach a vyplazený jazyk naboku.
Cindy sa usmieva takmer stále. Deň začína radostným vrtením chvostom (aj celým telom), keď sa po noci vo dverách objaví rozospatá tvár niektorého z jej majiteľov. Vytešuje sa na vychádzke a po príchode domov veselo víta všetkých, ktorí už vstali, ba dokonca mám pocit, že aj samú seba. A ten blažený výraz, keď jej naplníme misku jedlom! Smeje sa ešte aj počas chrúmania a prežúvania.
Úprimná psia radosť je ako pohladenie po duši. Pes si neuvedomuje starosti tohto sveta. Jediné, čoho sa toto stvorenie obáva, je, že ostane samo. Preto skáče od šťastia zakaždým, keď pániček príde domov. A vtedy sa znova naštartuje jeho optimistický pohľad na svet, ktorý v jeho očiach vôbec nie je pod psa. Práve naopak. Nepochybuje o krásach, ktoré život ponúka. Nuž, skepsa veru nie je pre psa...
