Cindy mala asi dva roky, keď sme ju po prvý raz pripustili ku psovi. Cestovali sme za ním do Žiliny. Privítal nás krásny psí mládenec, ktorý ako odtrhnutý z reťaze poskakoval okolo našej hárajúcej sa psej pubertiačky. Zdôrazňujem slovo okolo. Hoci mu Cindy pretŕčala pred ňufákom svoju nedočkavú zadnú časť, Paris, to bolo meno psa, sa akosi nemal k činu. Dva neskúsené zlaté retrievery zostali teda iba kamaráti. Nič viac. Po čase sme nášho psa opäť naložili do auta a dúfajúc, že teraz to už vyjde, sme sa pobrali do Dubového pri Turčianskych Tepliciach. Krásny pes pripomínajúci leva ma už prvým pohľadom ubezpečoval, že v ňom drieme zvierací Casanova. Spočiatku som mu verila, keďže sa po príchode na Cindy doslova vrhol. Odvrátila som sa, aby som nerušila ich intímne stretnutie a nevedela som, čo si mám o celom tom cirkuse myslieť. Takto teda vyzerá psia láska? Dychčiaci Max, ktorý predvádzal zmes brušného tanca a hip-hopu na zadných labách, prednými zakvačený do bokov našej Cindy, zatiaľ čo ona nehybne a s tým svojim veselým prihlúplym úsmevom prichádzala o panenstvo. Vyzerali naozaj smiešne. A zrejme si z nás aj robili žarty, pretože svoju milostnú hru nikdy nedotiahli do úspešného konca. Max sa chvíľu knísal hore-dole, vzápätí však zo Cindy zoskočil. Takto sa to opakovalo niekoľkokrát. Akosi sa im nechcelo. Môže sa dvom psom zunovať sex? Tak toto by už bolo dosť aj na psychoanalytika Freuda.
Ani pokus o šteniatka číslo dva teda nevyšiel. Cindy sa musela zmieriť s tým, že údel matky sa jej netýka. Vzala to naozaj športovo. Ale ani po rokoch sa so svojim neúspechom zrejme nevyrovnala. Falošná gravidita si ju našla. Psia autosugescia tehotenstva je skutočne prapodivná. Cindy si začala budovať pelech, s hračkami zaobchádzala ako so šteniatkami a dokonca sa jej vytvorilo mlieko. Nasadená liečba bola, našťastie, úspešná a po týždni bola chlpatá imaginárna mama fit.
Ani by sme nepovedali, že na staré kolená to tu bude zas. Naša takmer dvanásťročná Cindy sa premenila na mliekareň, no tentoraz to bolo vážne. Falošná gravidita prešla do ďalšieho štádia a Cindy sa nevyhla operácii. Vybrali jej celú maternicu a túžbu po šteniatkach nahradil desať centimetrov dlhý rez na bruchu. Pre psiu babičku bol zákrok rizikom a veru vyplašila nás aj veterinárku, keď na operačnom stole prestala dýchať. Chvalabohu, uvedomila si, že tu ešte má nesplatené účty a vrátila sa k životu. Pooperačné stavy vydržala aj napriek tomu, že musela nosiť okolo krku plastový golier, ktorý jej bránil vytrhať si stehy, a tak po byte pobehovala ako náhrada satelitu. Keby sa vtedy s nami spojila cez zvláštne frekvencie mimozemská civilizácia, vôbec by som sa nečudovala.
Cindy sa možno vybratím maternice stala neplnohodnotnou psou dámou, avšak jedine to ju udržalo pri zmysloch. S výkyvmi jej psích nálad, ktoré mali na svedomí pobúrené hormóny, sme sa natrvalo rozlúčili. A šteniatka? Cindy už aj zabudla, že niečo také vôbec existuje.
