„Ty si ešte v pyžame? Okamžite sa obleč, o chvíľu odchádzame!“ ohradí sa na mňa hneď ako ma ráno uvidí. „Nesmieme prísť neskoro, tvoj strýko Karol má päťdesiate narodeniny iba raz za život,“ súri ma babka a už najmenej po stý raz prejde hrebeňom po svojich kučerách.
Brat s bratrancom sedia v kuchyni a debatujú pri raňajkách. Sesternica hľadí do skrine a pokúša sa zladiť oblečenie, mama po nás ustiela postele a otec so šomraním hľadá ponožky. Len dedko už sedí pripravený v obleku v kresle a čaká, kým sa ostatní vychystajú. S babkou museli vstávať hádam už o štvrtej, keď sa stihli takto vyparádiť!
„Dávid, ihneď vypi to kakao a neseď tu ako päť peňazí, veď si už aj tak dojedol. Poďme, poďme. Sako, kabát a ideme,“ rozdáva babka rozkazy na všetky strany. Sesternica mávne rukou a vhupne do šiat. Mama je už tiež pripravená, postáva pri dverách, hompáľa kabelkou a čaká na zvyšok posádky.
„Dedo, ty čo robíš? Dedo! Vstávaj!“ rapídne zvýši babka intenzitu hlasu, keď nájde čakajúceho dedka driemať v kresle. Ten sa razom zobudí, vyskočí na rovné nohy a radšej si stane k mame. Babka lieta po byte ako prievan. Zoberie ešte stále raňajkujúcemu bratrancovi ďalšie sústo spred úst a jej vražedný pohľad ho natoľko presvedčí ponáhľať sa, že sa razom postaví k čakajúcim ku dverám. Postupne babka podobným spôsobom vyšikanuje všetkých z bytu von. Celá rodinka kráča spred paneláka do reštaurácie, kde už čaká sála pripravená pohltiť asi štyridsať hostí. Rodinná oslava môže začať!
Naša babka je zo všetkých príprav v takom strese, že jej tvár nadobudla akýsi iný výraz. Po príchode na miesto sa vítame so zvyškom rodiny a vo vzduchu zavládne príval rodinnej pohody. Sestrenice, bratranci, ujovia, tety, všetci sú vysmiati a nadšene debatujú, dedo sa už prebral a veselo poklopkáva svojou paličkou do rytmu hudby. Len babka je odrazu tichá a akási nesvoja. Sadla si dozadu na stoličku, priam celkom do kúta. Akoby tu najradšej ani nebola. Prídem za ňou v snahe rozveseliť ju.
„Babi, poď si zatancovať,“ volám ju. Pokýve hlavou sprava doľava a späť.
„Čo sa deje? Veď si nás tu všetkých hnala, všetko si precízne a do bodky pripravila. Niečo ti tu snáď chýba?“
Babka sa len na mňa pozrie, prikývne a zahlási: „Zabudla som si nasadiť zuby...“
