Na Hlavnom námestí stojí fontána, ktorú väčšina nezaujatých ľudí volá"Rolandova fontána". Je to také miesto, kde sa dá dobre stretnúť:
"Hej a počuj, kde sa vlastne stretneme ?"
"No vieš čo, hmm, asi bude najlepšie pri Rolandovi, o pol šiestej."
"OK, budem tam.“
Tak takto možno prebiehajú rozhovory Bratislavčanov alebo „-čaniek“ alebo ľudí, ktorí tu viac, či menej bývajú, alebonebývajú, lebo Roland to je naša známa osobnosť.
Keď sa však na to ale pozrieme zo strany druhej, tak keby si to hovorili všetci,pri Rolandovi by bol poriadny nával. Dnes mám pocit, že občas to tam aj takvyzerá. Všetci sa okolo neho obšmietajú a čakajú, slnia sa, kecajú, počúvajúwalkmany, a zase čakajú, dokonca sú aj takí, ktorí netrpezlivo podupkávajú,alebo telefonujú s pocitom krivdy:
"Nooo, tak kde toľko trčíš, už tu na Teba čakám celé hodiny" atak podobne.
Zdá sa, že najmä tí netrpezlivci niekedy musia Rolanda znervózňovať.
Ale ... ono to vôbec nie je Roland !
Pôvodný názov fontány bol Maximiliánova.
Mešťania ju tak pomenovali na počesť kráľa Maximiliána, ktorý jutakpovediac sponzoroval. Bolo to niekedy dávno, v roku 1572. Kráľa vtedyzobrazili ako obrneného rytiera, nesúceho uhorský (bohužiaľ vážení SNSprívrženci, vtedy to tak ešte bolo) znak. Inak podľa mňa sa pomerne intenzívneo ten znak opiera, ale to len tak na okraj, aby som príliš nehanila tú našubratislavskú históriu.
Po roku 1919 z Maximiliána urobili romantici v čase romantizmu udatného rytieraRolanda, patróna miest. Hm, čo dokáže romantika urobiť s ľuďmi !
Čo je však desivejšie je fakt, že predtým ho riadne „splznili“. Okolo nehoboli takí malí nahí cikajúci chlapci, lenže v tom čase to znamenalo pohoršeniea tak teraz chlapčatá na mieste kde pôvodne cikali majú ryby, také typické,ktoré žijú v Dunaji. (Mimochodom, v tej riekednes už podľa mňa nič nežije, leda ak dunajská príšera)
Čo je však podstatné, tak to je fakt, že Roland má za sebou riadne kúzla. Povrávasa, že sa vždy na Silvestra otočí o 360 stupňov na svojom podstavci a obzrie simesto. Alebo sa pokloní ? Zrejme to bude podľa toho, koľko náš milý Roland v túnoc popil. Jediným problémom celého toho aktu je to, že to celé môže vidieť ibatriezva panna. (tu som sa radikálne dostala k názvu môjho blogu)
Nuž a to je práve ten problém, lebo na Silvestra nie je triezvi skoro nik auž vôbec nie panna, pretože už nie je pannou a tak ďalej. No, zdá sa, že ja užto asi ani neoverím ... nakoľko na Silvestra nespĺňam minimálne jednu zpodmienok.
V každom prípade, je to vcelku pekný príbeh s puncom polo-pravdivosti.
