Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
zakliaty žabiak
sedí pri potoku a smutne narieka
spomína na časy, keď bol len žubrienka.
v čistučkom bahne stačilo sedieť,
na krásne princezné nemusel myslieť.
sedí na prameni a smutne narieka,
čaká na princeznú, schôdzku mu odriekla.
za časov žubrienky hlávku mal čistú,
teraz má na nej korunu istú.
sedí si pri vode, čaká do zblbnutia,
čaká na princeznú, zbaviť ho zakliatia?
takáto otázka natíska sa ako vzor,
nikto sa nepýtal žabiaka na názor.
byť, či nebyť žabiakom?
stať sa, či nestať človekom?
pobozkať, či nepobozkať ? rozmýšľa princezná,
tak, to bola v rozprávke otázka posledná.
nechám to na vás. k čomu vás môj žabiak primäl?
prosím, dajte mi vedieť, pošlite mi ímejl ;O)
