Neuverila som, že to bolo prvýkrát a že mňa a Krištófa (nášho vtedy sedemročného syna) veľmi ľúbi. Prosil, aby som neodchádzala, ale hrdosť mi kázala rýchlo sa pobaliť a odísť zo spoločného bytu k rodičom do Modry.
Kolegyne v práci ma veľmi odsudzovali a jedna z nich, rozvedená štyridsiatnička, len smutne kývala hlavou, že „dievča, dievča, ešte ty len budeš ľutovať a plakať za svojím neverným manželom“.
Začalo sa to tým, že 2 mesiace po rozvode ma šéf zobral so sebou na služobnú cestu do Žiliny, pozval ma na večeru, potom do baru na šampanské a v tanci ma obchytával, ako nejakú kravu, ktorá musí robiť, čo jej pastier prikáže. Neunavoval sa vypočutím toho, že nie som taká, čo si začína s každým. Vedel, že nebudem volať hotelovú službu a neodišiel, pokiaľ neukojil na mne svoje špinavé chúťky.
Preplakala som celú noc a on ráno, usmiaty zaklopal na dvere a rovno sa hodil na mňa, lebo tvrdil, že rozvedené to musia mať hneď z rána.
Ponížená a nešťastná som sa vrátila k synčekovi domov.
V stredu nasledujúci týždeň zubár, keď som mala otvorené ústa pri vŕtaní, povytiahol mi sukňu a začal ma ťahať za nohavičky a mackať prsia. Pri mojej zúfalej obrane začal vykrikovať, že všetci vedia, že rozvedené sú k... a prečo sa tvárim ako neviniatko.
Bol z toho veľký škandál, riaditeľ uveril samozrejme podnikovému zubárovi a o mne sa začala šíriť mienka, že patrím k radodajným rozvedeným paničkám
Po dvoch rokoch sa mi podarilo nájsť veľmi sympatického a hodnotného človeka, ktorý však už po pol ročnom manželstve ma začal biť za to, čo som „vyvádzala „ ako rozvedená tridsiatnička, keďže mu môj bývalý šéf porozprával ako som ho zviedla na služobnej ceste.
Rozviedla som sa, začala bývať na novopostavenom sídlisku v Petržalke a spriatelila som sa so susedkou, ktorá mi rozprávala najväčšie podrobnosti z jej intímneho manželského života.
Manžel bol impotent, ale veľmi ju ľúbil, bozkával zem, po ktorej chodila a urobil by pre ňu všetko.
Ona si začala odo mňa požičiavať byt a vodiť tam milencov. Jej manžel však na to prišiel a udal ma na políciu, ako kupliarku. Vraj od rozvedenej ženy sa nič dobré očakávať nedalo.
Vyšetrovateľ mi jeho sťažnosť rozprával s veľmi zhovievavým úsmevom a súčasne siahal po mojich kolenách.
Rok som s ním žila, pokiaľ neprišla jeho žena. Urobila škandál na schodišti, rozbila vchodové dvere a kričala, že zabije tú rozvedenú k... Priznám sa, že mám už z tejto svojej „rozvedenosti“ komplexy.
Vidím tie odporné vydaté matróny, ktoré podvádzajú svojich manželov a tvária sa ako svätice, pozerám na slečny, ktoré sexujú na schodištiach a nikto im nič nezazlieva. Všetkým vadí len tá rozvedená ženská, ako by sme neboli ľudia. Žiť sa mi už viac nechce, ale musím pre svojho syna.
P:S .
Množstvo takýchto príbehov mi rozprava pani Zdena( o ktorej som už hovoril, že pracuje v Petržalke v kaderníctve na terase na Synekovej). Pani Zdenka tvrdí, že nikto u nás na blogu nevymysli také veci, ktoré ona vypočuje od svojich zákazníčok.
A že sa u nás uverejňujú len vymyslene veci to je pre ňu jasne ako facka, lebo každý z nás je neúspešný grafoman ,hovno v živote dokázal a teraz za vysokú karmu ,za ktorú inteligencia dostava z maďarsko-židovských grantov veľké judašské peniaze, je ochotny porozprávať ako súloží s vlastnou ženou. Len ja som výnimka, lebo som vdovec a nikto TO so mnou robiť nechce, hoci minule jedna jej zákaznícka sa na mňa pýtala..
Ale, keď tak na rovinu, hovorí“ to aj vy pán Belica čakáte ,že cez toto vaše internovanie sa k nejakej ženskej dostanete“.
A viete, že tak úprimné si myslím, že tak trochu mi vidí do žalúdka...
.
