S Oľgou sa poznáme od detstva, spolu sme vyrastali, chodili do základnej školy a aj spolu sedeli v jednej lavici na strednej ekonomickej na Februárke.
Všetci naši známi chápali Oľgu ako môj prívesok, lebo ja som bola tá najkrajšia a najznámejšia, tá ktorá má zaručene skvelú budúcnosť. Bolo tiež samozrejmosťou, že najkrajší a najbohatší chlapci chodili predovšetkým za mnou a Oľga, za čo som ju veľmi ľutovala, ešte v sedemnástich rokoch mala hnisavé vyrážky na tvári a s nikým dovtedy nechodila. Boli sme viac ako sestry. Oľga žila mojimi láskami, radila mi čo najúprimnejšie, a práve preto ma prekvapilo, keď sa veľmi dôrazne postavila proti môjmu najlepšiemu životnému úlovku – Andrejovi z mužstva jedného prvoligového hokejového klubu.
Andrej bol jednoducho božský. Vysoký, čiernovlasý s modrými očami, svalnatý a navyše z veľmi dobrej a bohatej bratislavskej rodiny. A predovšetkým – ľúbil ma a ja som mu lásku opätovala. Chodil stále do zahraničia , odkiaľ mi vozil prekrásne darčeky a hneď po mojej maturite bola svadba. Andrej bol v 3. ročníku právnickej fakulty a Oľga mi išla za svedka.
Bolo mi jej strašne ľúto, aká bola bezfarebná, nepekná, no proste nijaká, ale predo mnou sa život začal odvíjať ako v rozprávke. Ihneď sme dostali veľký byt, nové auto od jeho rodičov, množstvo hodnotných darov z klubu. Potom prišlo dieťa, ja som ostala na materskej dovolenke a Oľga išla na vysokú.
Potom sme sa troška stratili jedna druhej z očí. Medzitým Andrej začal piť, lebo mu bolo veľmi zaťažko odmietať alkohol od fanúšikov, vyhodili ho zo školy, z klubu a z reprezentácie. Rozviedla som sa s ním a on mi nedáva peniaze na dve deti, ktoré teraz majú 10 a 12 rokov, Ja som nastúpila do práce v Slovnafte, kde vďaka mojej vizáži a postave som stále musela odolávať nápadníkom a občas som aj podľahla. Rozvedená som už 8 rokov, ale Andrej stále chodí za mnou a žobre peniaze na pijatiku.
Medzitým Oľga skončila vysokú školu, stretla som ju ihneď po mojom rozvode. Nevideli sme sa niekoľko rokov, ale už na prvom stretnutí sme pocítili, akoby sa čas zastavil. Boli sme šťastné ako v mladosti a mali sme si stále čo povedať.
Oľga vôbec neopeknela, ale stala sa z nej taká upravená a sebavedomá dáma v strednom veku: úspešná v zamestnaní a v ... manželstve. Áno, Oľga sa vydala a hneď na našom druhom stretnutí mi predstavila vysokého blonďáka, z ktorého sa vykľul riaditeľ veľkého podniku, ktorý sprivatizoval s dvomi kamarátmi. Je Vám teda jasné, že Oľga je milionárka, má manžela fešáka a ja za 19.000 korún hrubého driem ako blbá a snívam o Jurajovi, t.j. manželovi mojej priateľky.
Vidíte, ako môže život s človekom zamávať. Raz sme boli s Jurajom na káve, stretli sme sa náhodou, ale on sa tváril, že nechápe moje narážky a nedal si so mnou ani rande.
Nespím celé noci a túžim po ňom, je to strašne nespravodlivé, že niekto ako Oľga má všetko a mne sa v živote nič nepodarilo. Ani deti ma neuznávajú a neviem prečo sa hanbia za mňa pred kamarátmi, keď občas prídem trošku podnapitá domov. Magda C. (kamarátka mojej dcéry)
10. jún 2006 o 23:13
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 483x
Túžba po priateľkinom manželovi
Viem, že sa to nepatrí, a že možno to ani nie je morálne celkom v poriadku, ale už 7 rokov som zbláznená do manžela svojej najlepšej priateľky.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(4)