Ficov paradox

Robert Fico využil všetky dostupne prostriedky (!) a voľby vyhral.  Dostal sa k moci a aby túto moc mohol spravovať, využívať a vychutnávať skoro neobmedzenie, pribral do kšeftu dvoch kumpánov, ktorí za podiel na moci sú ochotní predať vlastní mater .  Som presvedčený, že s predchádzajúcimi konštatovaniami sa nedá nesúhlasiť.  Fico vedel, ktorú cieľovú skupinu slovenských občanov chce osloviť, vedel , čo chcú počuť a presne to im hovoril a sľúbil.  Je po voľbách, Fico má to po čom túžil a zrazu chce viac: chce úctu, akceptáciu a... lásku tých, ktorých pred voľbami neoslovoval, tých ktorých urážal a ktorým sa vyhrážal.  Poviem to jasne a možno pre niekoho urážlivo: oslovil “háveď“, ale chce aby ho ľúbili všetci.  Oslovil tých, ktorí ledva vedia čítať a aj to len Nový čas, ale akceptáciu chce od rozmýšľajúcich a o všetkom pochybujúcich. Kumpánov pribral z mokrej štvrte, takých ktorí sú zvyknutí v zablatených bagandžach chodiť na návšteve po bielom koberci, ale súčasne chce, aby ich troch s poctami prijímali v hoteli La Plaza na stretnutí lúdi s IQ väčším ako ich cela koaličná rada dohromady.  Pravé toto je kameň úrazu, pravé toto nevedia pochopiť fandovia a fanušici podarenej trojice vrátane nášho súdruha prezidenta.  Áno, áno, mate pravdu: prehrali sme, ťažko, ale po čase sa s tým zmierime a možno aj vydržíme a prečkáme, ale nenúťte nás vás ľúbiť, chváliť a hrdiť sa vami v zahraničí...  V živote totiž tak chodí, že veľmi zriedkavo človek je najkrajší, najmúdrejší, najbohatší a súčasne ma najväčšieho.  A Robert Fico nie je žiadna výnimka a pravé v tom je podstata spomenutého paradoxu, ktorý by ani paradoxom nebol, keby náš miláčik troška viac premýšľal.