Keď sa pozerám na programy a vízie kandidátov na starostov a primátorov nielen v Žiline, ale na celom Slovensku, mám niekedy pocit, že žijem v inej krajine. Tie sľuby sú mnohokrát veľmi uletené, doslova až naivné. Rovno by som povedal, že je nedôstojné takto obyvateľov klamať.
Žiadne ľúbivé sľuby
Príkladom je znižovanie daní, budovanie športovísk, či MHD zadarmo. Hneď sa mi vynára otázka, z čoho to tie mestá zaplatia? Obzvlášť v stále astronomicky zadĺženej Žiline. Možno to znie ľúbivo, ale mňa, a to musím povedať, vyrušuje, že niekto s takýmito vzdušnými zámkami ide do vážnej a zodpovednej funkcie, ako je primátor tak významného mesta ako je Žilina.
Nájomné bývanie
Žilina potrebuje vybudovať podmienky na dôstojné bývanie a život, stretávanie sa, kvalitné služby. Moja predstava je ponúknuť to, čo urobilo iné mesta úspešnými. My nepotrebujeme nič vymýšľať, len robiť to, čo urobili iní. A to je budovanie nájomného bývania. Tu hlboko zaostávame za svetom. Potrebujeme, aby si mladí ľudia v Žiline mohli zakladať rodiny. Nechceli a nemuseli odchádzať. A tí, ktorí si tu nájdu prácu, aby nemuseli za ňou dochádzať. Takýto model je reálny, finančne nezaťažuje mesto, je skutočným spúšťačom ďalšieho rozvoja. Ľudia, ktorí majú kde žiť, pracovať a zmysluplne trávia voľný čas, tvoria základňu pre fungujúce mesto. Na Slovensku nájomné byty tvoria len tri percentá bývania, pričom v zahraničí toto číslo často presahuje 50-70 %.
Šanca na eurofondy
Čaká nás nové programovacie obdobie, v ktorom krajské mestá získajú možnosť čerpať desiatky miliónov eur z európskych fondov. Veľkou šancou pre rozvoj podvýživených miest a obcí je zmysluplné čerpanie eurofondov. Stačí sa pozrieť do Poľska alebo Česka, čo sa im za ne podarilo vybudovať. Dnešné problémy s čerpaním eurofondov súvisia aj s tým, že prostriedky na rozvoj obcí a miest sú veľmi ďaleko od verejnej kontroly a reálnych potrieb, veľmi ďaleko od samotných miest a obcí. To hovorím ako bývalý riaditeľ Slovenskej agentúry pre cestovný ruch.
Komunálna reforma
Tu sa hlásim k odkazu trenčianskeho primátora Richarda Rybníčka. A to je komunálna reforma, dokončenie decentralizácie, prerozdelenie kompetencií a financií medzi štátom a samosprávami. Sme v stave, že to čo fungovalo ako politikárčenie, klientelizmus už našťastie nefunguje a to čo má fungovať, ešte nefunguje. Otvorenosť, participácia, verejná kontrola. Ľudia sú dnes náročnejší, cestujú, porovnávajú a to ich robí kvalifikovanejšími a lepšími partnermi pre mesto a jeho blaho.
Bezpečné mesto pre život
Ako problém vnímam aj bezpečnosť. Moja skúsenosť, skúsenosti mojich známych, ale aj mojich detí sú také, že dostávam varovné signály, že ľudia sa prestávajú v niektorých častiach mesta cítiť bezpečne. Žilina by mala byť dobrým miestom pre život, k tomu patrí bezpečnosť. To si žiada zmeniť priority mestskej polície. To je jedna vec. Druhou je zmena prístupu mestskej polície. Mať tam správnych ľudí. Tu musíme zmeniť celú filozofiu ich práce, aby mestskí policajti boli rešpektovaní a informovaní. Aby vedeli pomôcť domácemu, aj turistovi.
Priestor pre ľudí
Zároveň si vám dovoľujem oznámiť, že si v centre mesta na Štúrovej ulici koncom septembra otváram kanceláriu, kde sa budem stretávať s občanmi. Komunikácia je totiž ďalší veľký, nezvládnutý a tragický problém Žiliny. Je dôležité vypočuť si ľudí a dohodnúť si s nimi priority. Otvorená a nezahmlievajúca komunikácia im pomôže nadobudnúť pocit, že Žilina je ich mesto. S tým sa otvára participácia, zapájanie ľudí do chodu mesta. Vidím okolo seba veľa schopných ľudí, ktorá však strácajú vieru. Ako manažér im chcem otvoriť dvere a pustiť ich do mesta, diskusie o ňom a rozhodovania.
Zodpovednosť a odvaha
Vedenie mesta je v dôležitých výzvach pasívne. Chýba mu neoblomnosť, zodpovednosť a odvaha. Zato má priveľa pasivity, ktorú nemám rád. Chcel by som dokázať a ukázať, že na toto mesto sa budú ľudia opäť pozerať s hrdosťou. Rozhodol som sa kandidovať aj preto, že ani u jedného zo známych kandidátov schopnosti manažovať mesto, akým je Žilina, nevidím.
O mne
Peter Belinský sa narodil v roku 1968 vo Vranove nad Topľou, v Žiline vyštudoval Vysokú školu dopravy a spojov a ostal v nej žiť a pracovať. Bol riaditeľom Slovenskej agentúry pre cestovný ruch (SACR). Je podnikateľ a zároveň podpredseda KDH. Je ženatý a má štyri deti.
