Slovensko má potenciál v oblasti technologického rozvoja regiónu, ale nenarába s ním zodpovedne. Šikovní mladí ľudia odchádzajú do zahraničia a vracajú sa len sporadicky. Momentálne najvýnosnejším odvetvím je IT priemysel a naši špecialisti majú čo ponúknuť nielen Európe, ale i svetu. Spomeniem len spoločnosť ESET, ktorá prerazila a dnes patrí k lídrom na trhu v danom segmente. Toto sú úspechy jednotlivcov, na ktorých treba stavať a budovať systém vzdelávania tak, aby bol schopný naplniť požiadavky trhu a ponúkol priestor novým investíciám. Tu však zlyháva štát.
Vzdelávanie na Slovensku sa borí najmä s nedostatkom financií. Prioritou vládnucej strany Smer-SD nikdy nebolo a ani nie je školstvo, čo sa potvrdilo aj pri schvaľovaní štátneho rozpočtu na rok 2016. Moji kolegovia Martin Fronc a Pavol Abrhan navrhovali zvýšenie rozpočtu školstva o 50 miliónov eur. Vláda jednej strany to odmietla, čím vyslala jasný signál spoločnosti. A to je chyba, ktorú pocítia najmä naše deti.
Školstvo potrebuje objektívny nadhľad a nie politické hry. Počas vlády Mikuláša Dzurindu, vtedajší minister školstva Martin Fronc spustil zmeny, ktoré vyzerali príliš odvážne, ale čas mu dal za pravdu. Napríklad zavedené normatívne financovanie zrovnoprávnilo a sprehľadnilo financovanie škôl. Dnes je to najdlhšie platný reformný zákon a v správe OECD o Slovensku je ocenený ako dobrý systém financovania, ktorý OECD odporúča zachovať. Ďalším z dobrých rozhodnutí bolo aj odovzdanie majetku v hodnote desiatok miliárd korún do vlastníctva vysokých škôl. Táto zmena so zavedením vlastného hospodárenia spôsobila, že kým v minulosti boli rozpočty vysokých škôl v červených číslach, dnes vedia hospodáriť v niektorých prípadoch aj s nadbytkom a tým investovať do vzdelania. Súčasne táto zmena pomohla k tomu, že dnes môže každý maturant študovať na vysokej škole – je dostatok voľných miest na rozdiel od minulosti, keď počet miest na VŠ bol limitovaný!
V tom čase sa tiež podarilo navýšiť mzdy učiteľom. Keď nastupoval Martin Fronc na ministerstvo, učitelia dostávali 12 500 Sk. Keď v roku 2006 opúšťal stoličku, bol priemerný plat 18 200 Sk, čo sa rovnalo výške vtedajšieho priemerného platu v národnom hospodárstve. Dokonca priemerný plat učiteľov v Prešovskom kraji bol vyšší ako priemerný plat v kraji. Možno, ak by bol ministrom dodnes, školstvo by vyzeralo inak.
Jednoducho povedané, vzdelávanie je základným pilierom spoločnosti. Ak ho podceníme, odnesú si to naše deti.
