V podstate sú letiská ideálnymi miestami na zabitie obrovského množstva času a nie je problém stráviť tu aj celý deň (v mojom prípade poobedie 16.30-01.30) a nenudiť sa. Ideálne je, ak ste navyše vybavení aj MP3 prehrávačom (pamäť 128 MB je však na 9-hodinové čakanie absolútne nevyhovujúca !), ktorý vám umožní len tak pobehovať po letisku a robiť si k hudbe živý videoklip. Ešte lepšie je byť vybavený digitálnym fotoaparátom (v mojom prípade značky Nokia :-), ktorý vám umožní zamestnať sa fotografovaním a dodá ilúziu, že čas až tak nemárnite, pretože fotky neskôr môžete dať na blog.
Samotné letisku ponúka pre zabitie času v prvom rade širokú ponuku zákerných knihhupectiev a ľstivých novinových stánkov, takže je veľmi nevýhodné byť vybavený kreditnou kartou, pretože potom je výsledok prvých dvoch hodín čakania takýto:
Akcia ľubovoľné tri do 7,99 libry len za 18 libier - nekúp to! (Samozrejme, že kompletný Stopárov sprievodca stál 8,99! :-( )
Ako druhé prichádza na rad preskúmanie okolia. Pri pobyte na letisku treba mať na mysli ireverzibilitu vlastných krokov a nehrnúť sa do ďalšej sekcie, kým to nie je nevyhnutné - v mojom prípade to znamenalo zotrvanie v prvej zóne pred bezpečnostnou kontrolou asi prvé štyri hodiny - sediť pred letiskom na čerstvom vzduchu je totiž takmer vždy príjemnejšie, ako čakať vo vnútri.
Takže čo nám ponúka okolie Stanstedu?
Miesto na stretnutie:
Londýnske taxíky, verzia 2005:
Slovenské rodinky čakajúce na odvoz s nudiacimi sa deťmi:
Prvú informáciu o tom, že v Angličku sa jazdí vľavo:
Zastávku autobusov špeciálne pre ryšavých:
A samozrejme skvelý výhľad na letisko! :-)
Pár minút času človeku zabije aj uvažovanie nad tým, prečo majú špeciálne autobusy aj pre ľudí, ktorí sa rozhodli v Londýne zostať dlhšie.
Alebo aké sú miestne predstavy o "horúcich kolesách" :-)
Keď sa začalo stmievať a zozimovať, ocitol som sa znova vo vnútri.
Pôvodne som Vám chcel priblížiť nekonečné hodiny čakania tým, že budem každú minútu fotiť hodiny a všetky fotky zverejním. Máte však obrovské šťastie, že do mobilu sa mi zmestí len 40 fotografií, takže som sa rozhodol využiť pamäť užitočnejšie. Takže len jedna foto pre postrašenie:
Objavil som ešte:
pohlavný separatizmus
Detskú topánku:
Skutočnosť, že môj batoh nevyhovuje leteckým normám (ešte NIKDY som nemal batoh, ktorý by sa do tej priehradky zmestil :-)
Táto brána je zďaleka najužitočnejším spôsobom, ako zabiť na londýnskom Stanstede čas - vždy, keď cez ňu prejdete, pridáte svoj hlas za pridelenie olympijských hier 2012 Londýnu - počet hlasov sa zobrazuje na digitálnej tabuli. Ja som pridal štyri :-)
(Nechápem, prečo londýnčanov ešte nenapadlo spojiť toto zariadenie s bezpečnostným rámom - detektorom kovov na bezpečnostnej kontrole.)
Super výhodou zmeškaného letu je, že vaša linka svieti na monitoroch vždy ako prvá:
(Super výhoda letu so SkyEurope je, že vaša linka bude po čase svietiť na monitoroch ako jediná.)
Zábavky verejnej zóny letiska týmto boli vyčerpané a prešiel som cez bezpečnostnú kontrolu do tranzitnej zóny, kde prišiel zlatý klinec večera: ako minúť kupón na "občerstvenie v ktorejkoľvek reštaurácii" za 4,5 euro, ktoré mi ako odškodné za meškanie (v čase check-inu ešte len dvojhodinové) venoval môj drahý letecký prepravca?
Keďže z kupónov sa nevydáva, výzvou pre každého správneho Slováka (ktorý nemá ani penny v hotovosti) je nájsť takú kombináciu tovaru, ktorá sa čo najviac priblíži hodnote kupónu. Myslím, že na prvýkrát som to zvládol celkom dobre, keď som investoval do citrónovej vody a opečeného sendviča v Starbucks, spolu za 4,40 - verím však, že ľudia, ktorí so SkyEurope lietajú častejšie, majú v malíčku aj všetky kombinácie za 4,50.
Ďalšou príjemnou vecou v tranzit zóne sú obchody s elektronikou, kde je elektronika poctivo pozapínaná a môžete sa s ňou pohrať. Zapnuté notebooky mali dokonca povolené Wi-Fi, takže sa dalo (s kreditkou) bez problémov pripojiť do letiskovej siete a posurfovať si. Celkom srandovné bolo aj poprezerať si odkazy, ktoré na PDAčkach zanechali predchádzajúci dlhočakajúci zúfalci - pridal som aj svoj:
A ceny boli výhodnejšie ako na internete!!! :-)
Na letisku môžete vyhrať aj auto, ale nie o desiatej večer - hostesky akurát balili.
Inak tranzitná zóna sklamala, reštaurácie už boli väčšinou zatvorené a tak som sa po slabej hodinke presunul konečne na terminál.
Tu už to začínalo byť trochu strašidelné - ešte nikdy sa mi nestalo, že by som išiel vlakom na terminál SÁM (všetko okrem SkyEurope už v ten deň odletelo) a že by som sa takmer sám ocitol aj v celej gigantickej budove so stovkami opustených sedadiel.
Ponuka zábavy je na termináli ešte slabšia ako v tranzitnej zóne, ale dajú sa tu najlepšie pozorovať lietadielka. Premýšľali ste napríklad už niekedy nad tým, kto otvorí dvere, keď k lietadle pristavia pohyblivé schodíky? Mali by sa otvárať zvnútra, ale ako letuška vie, že tam už schody sú? Ja som ten sofistikovaný systém tentokrát vymákol - technik vylezie po schodíkoch, zabúcha poriadne na dvere a zvnútra mu otvoria :-)
Na termináli som objavil ešte aj počítač umožňujúci prístup na internet, normálne platený, ale zdarma sa dalo prezrieť pár komerčných stránok. Prezrel som.
Pred polnocou sa začalo už aj okolie odletovej brány zapĺňať a spoločné nešťastie (a nenávisť ku SkyEurope :-) ľudí stmelilo do dvoch oddelených skupiniek - na jednej strane slovenské au-pairky, bývalé au-pairky a nešťastní manažéri, ktorí sa prvý(a posledný)krát rozhodli neletieť z Londýna cez Viedeň, na druhej strane parta hlučných Angličanov vo futbalových dresoch tešiacich sa na krčmovú dovolenku na Slovensku (konečne dobiehame Prahu!). Keď ale o jednej v noci konečne náhradné lietadlo slovinských aeroliniek (sic!) dorazilo, od radosti hulákali všetci :-)
