Na pumpe si ma pamätali a tvárili sa extrémne prekvapene.
"Nič také sa nám ešte nikdy nestalo!" hovoria slečny za pultom.
"Nuž, ani mne!" pridávam sa.
Telefonát nájomkyni pumpy, lyžuje v Tatrách, ale o pár minút dorazí na pumpu jej zástupkyňa. Všetci sa ku mne správajú veľmi slušne, aj keď občas je to slušnosť, s akou jednáme s ľuďmi v psychiatrickej liečebni.
Obhajoba čerpačky stojí na dvoch silných základoch:
1. Poškriabanie skla v umývačke skrátka nie je možné!
Nuž, šedivá je teorie, zelený strom praxe! Škriabance by som si určite nevšimol, keby sklo nebolo úplne nové - ale bolo, smola. Padli mi do oka sekundu po tom, ako som vyšiel z umývačky - a bolo ich tam o šesť viac, ako sekundu predtým, ako som do nej vošiel.
2. Ako môžeme vedieť, že ste tam škriabance nemali už predtým?
Dobrý argument. Bohužiaľ pri jeho dôkladnom uplatnení by nikto nikdy nezodpovedal za žiadnu škodu. Keby mi tak vopred povedali, čo sa stane, určite auto vezmem pred umývaním do fotoateliéru a čistotu skla nechám nafotiť a fotky uložiť u notára, ale žiadne varovanie som nedostal, takže dôkazy nemám.
Pracovníčka pumpy mi ponúka, že sa môžem ísť na umývačku sám pozrieť a tak uvidím, že mi tam auto vôbec nemá čo poškriabať. Nie že by ma nebavil pozerať sa na otáčajúce kefy v umývačke - také niečo môže človek sledovať stále znova a znova - ale nie som expertom na umývačky a opakujem stále to isté: netuším, ako sa to stalo, a ani ma to nezaujíma - ale stalo sa to!
Nasleduje telefonát (otcovmu) priateľovi na telefóne, ktorý dáva zásadnú radu: neodíďte bez papiera! Každá čerpacia stanica je vraj poistená proti škodám spôsobeným iným - stačí ju donútiť škodu nahlásiť.
Známy ponúka dokonca aj teóriu, kedy sa môže auto poškriabať: pumpy vraj niekedy šetria vodu (peniaze) a programy nastavujú tak, že po umytí predchádzajúceho auta sa kefy poriadne neopláchnu - môže tak na nich zostať prach, ktorý potom poškriabe nasledujúce auto. Priznávam, že som sa úplne prvýkrát ulakomil na najlacnejší umývací program - chcel som len zmyť z auta hrubé nánosy soli - takže teória znie celkom pravdepodobne.
Trvám teda na tom, že chcem, aby čerpačka poškriabanie môjho auta nahlásila ako svoju poistnú udalosť. Som zavedený do útrob čerpačky, kde si zamestnanci so záujmom pozerajú na monitore videozáznam, ako umývam auto (ponaučenie: nikdy sa pri takejto činnosti nevŕtajte v nose). Dostanem kópiu protokolu, asi po hodine vybavovačiek odchádzam.
O dva dni neskôr sa ozýva odhadza škôd z poisťovne Generali - príde sa pozrieť na auto, párkrát sa neúspešne pokúša škrabance na skle si odfotiť, je slušný až príjemný. Na pumpe tvrdili, že takéto škody sa nikdy nevyskytujú - on mi ale potvrdzuje, že už taký prípad riešil. "Ako sa k prípadu poisťovňa postaví" ale odhadnúť nevie.
Nasledujúci týždeň zháňam papiere - moju pôvodnú faktúru od skla a odhad ceny nového od predajcu, a všetko posielam odhadcovi.
Čakám ďalšie tri týždne, až napokon dorazí odpoveď:
Na riešení je navyše príjemné, že poisťovňa mi peniaze posiela v hotovosti a nezaujíma sa, či si sklo (na ktorého škrabance som si medzitým už zvykol :-) vymením, alebo nie.
Takže poučenie - ak vám niekedy poškodia na umývačke auto:
1. Neodchádzajte, ale okamžite hláste škodu obsluhe
2. Ak ste aj odišli, vráťte sa čo najskôr a nahláste škodu (v tom prípade musíte ale už mať podobné šťastie ako ja, že vám škodu uznajú, aj keď ste ju nenahlásili hneď a teoreticky ste si mohli za rohom auto poškriabať sám)
3. Ak ste presvedčený, že auto bolo poškodené práve tu, nenechajte sa zlomiť žiadnymi logickými argumentami :-) v štýle "takéto poškodenie nie je možné" a trvajte na tom , aby prevádzkovateľ nahlásil škodu svojej poisťovni.
4. Nestrácajte vieru v ľudstvo - tak ako z neba občas naozaj padajú žaby, aj poisťovne niekedy vyplácajú aj náhrady škôd, ktorých vznik neviete nespochybniteľne a s pomocou najmenej 50 svedkov dokázať :-)
