Nebezpečne rýchly scenárista II.

STV1 nám včera večer ponúkla ďalší z filmov, ktoré slúžia ako skvelý dôkaz, že dobrému autorskému zámeru sa žiaden fyzikálny zákon neodváži postaviť do cesty. Vo filme Nebezpečná rýchlosť 2 ma najviac zaujali tieto dve pozoruhodné odlišnosti filmového sveta od sveta, v ktorom žijem ja:

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (3)

1. Iskra na vrchole stočiara (!) ropného tankera stačí na to, aby celý tanker majestátne explodoval. Áno, ropa môže byť horľavá, ale schopnosť horieť má ešte dosť ďaleko od schopnosti vybuchovať. Ak by sme aj prijali možnosť explózie ropy, od diváka sa vyžaduje veľká fantázia na to, aby si predstavil, ako iskra prekoná vzdialenosť desiatok metrov zo stožiara na palubu lode, tam prekoná niekoľko plášťov chrániacich komoru s ropou a ropu zapáli.
Takisto si predstavujem, ako asi odnaučili na tankeri námorníkov fajčiť, ak malá iskrička kdekoľvek na lodi okamžite zapáli vnútro komôr s nákladom - hádam, že spočiatku, keď sa začali vyrábať prvé tankery, musela byť ich spotreba vinou nedbalých námorníkov, dosť vysoká.
(Mimochodom, čo robil PLNÝ ropný tanker zakotvený pri prímorskom letovisku? Jedna hodina státia zaoceánskej lode stojí majiteľov niekoľko tisíc dolárov na ušlom zisku, takže nikdy nestoja inde, ako pri ropných termináloch. A ropné terminály sa málokedy stavajú na plážach medzi turistami.)

2. Hlavný hrdina (trochu mi vadilo, že to nebol Bruce Willis ) najskôr prešiel s veľkou zaoceánskou výletnou loďou až na súš tak, že zaparkoval až na ulici prístavného mestečka (loď sa neprevrátila, hrdinovia mali šťastie, že akurát túto navrhli netradične s plochým dnom). Loď sa ani tesne pred brehom nezadrhla o dno, ale zastavila až o domy (!). Hrdina potom skočil do malého rýchločlna a tou istou trasou sa vracal naspäť - tu sa však už kormidelník trojmiestneho člna sťažoval, že narazia o dno, ak pôjdu príliš rýchlo (ehm..). Malý rýchločln má teda hlbší ponor, ako zaoceánska loď.

Vo filme ma ešte zaujal aj počítačový systém riadiaci loď, ktorý vykazoval miernu nekonzistentnosť - štandardne ukazoval trojrozmerný model lode, ktorý sa na obrazovke neustále otáčal (pretože kam by sa kapitán dostal, keby pred sebou nemal neustále sa otáčajúci model lode, všakže), ale kto by si myslel, že model umožní priblížiť si problémovú časť alebo že sa naň bude dať klikať, je na omyle. Príkazy sa systému zadávali cez príkazový riadok, samozrejme v štýle "chcem prístup ku všetkým komorám" - asi pomsta jedného z programátorov, ktorý považuje grafické rozhranie za hračku pre padavky, a nejaký námorník mu kedysi zviedol ženu.

Výborné texty o tom, ako funguje fyzika vo filmoch, nájdete na intuitor.com/moviephysics/ alebo www.jal.cc.il.us/~mikolajsawicki/bad_physics.htm (v angličtine)