Ministerstvo žiada potvrdenie, že mi vydalo potvrdenie

Slovenské občianstvo udeľuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Polícia patrí pod Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Podľa slov policajta však neexistuje spôsob, ako sa môže cudzinecká polícia dozvedieť o tom, že nejakého cudzinca už nemá otravovať, lebo už nie je cudzinec.
Aké riešenie tohoto komunikačného problému policajt (podľa hlasu slušný a inteligentný) ponúkol? Pošlite nám potvrdenie o tom, že sme vám občianstvo naozaj udelili.

Neviem, či som to napísal dostatočne jasne, takže pre istotu ešte raz: Ministerstvo vnútra nás žiada, aby sme mu zaslali fotokópiu rozhodnutia ministerstva vnútra, ktoré bolo vydané maximálne pred mesiacom. (Ak na Slovensku žijete už nejaký-ten rok, nemusím vám vysvetľovať, že fotokópia mala byť notársky overená. V budúcom živote by som určite chcel byť notárom.) Samozrejme, zaslali sme, čo človek neurobí pre políciu, všakže.

Príbeh o tom, ako sa získava slovenské občianstvo, by nebol na blog, ale na trojzväzkový román, a tak už len jedna pikoška z tohoto týždňa. Manželka mala trvalý pobyt na Slovensku ešte predtým, ako dostala občianstvo - na vybavenie trvalého pobytu bolo treba štyri dokumenty a tuším šesť notársky overených podpisov. Po udelení občianstva sme zistili, že ten istý postup treba zopakovať ešte raz. Trvalé pobyty cudzincov totiž eviduje polícia, no občanov mestský úrad - a ako nám vysvetlila pani na mestskom úrade, my nie sme polícia, nám treba tiež doniesť všetky dokumenty .
Uskutočnili sme teda ďalšiu mimoriadne pozoruhodnú operáciu - zmenu trvalého pobytu, keď adresa pôvodného je identická s adresou toho nového. Presne takto sme totiž vyplnili štyri rôzne formuláre potrebné pre nahlásenie trvalého pobytu - pobyt sa totiž nemenil, len štát sa rozhodol, že by nebolo správne zvýhodňovať políciu pred samosprávou alebo naopak a nechať evidenciu viesť len jeden úrad, ale že bude férové, keď sa bude všetko evidovať dvojmo a najlepšie v dvoch inštitúciách, ktoré medzi sebou odmietajú akokoľvek komunikovať.
Medzi formulármi bol dokonca jeden zo Štatistického úradu, ktorý mal slúžiť na sledovanie sťahovania obyvateľov. Som strašne zvedavý, ako si na štatistickom úrade poradia s informáciou o tom, že niektorí občania sa sťahujú v rámci toho istého bytu a hlásia to na mestskom úrade :-)

Mimochodom, hovoril som nedávno o informatizácii s človekom z ministerstva vnútra. Bol absolútne vo veci a ako svoju hlavnú úlohu chápal práve zmenu takýchto nezmyselných procesov a odstránenie pobiehania občanov od jedného úradníka k druhému. Podľa jeho slov to chápe aj vedenie ministerstva a zmenám dáva zelenú - mal som pocit, že veci by sa mali naozaj pohnúť k lepšiemu.
Jeho optimizmus však končil za bránou vlastného ministerstva - na Slovensku totiž neexistuje nijaká sila, ktorá by donútila dve rôzne inštitúcie, trebárs políciu a mestský úrad, aby sa dohodli na prepojení svojich systémov, aby občan nemusel nosiť papieriky od jednej k druhej.
Každý sa snaží budovať si vlastný informačný systém, pretože to znamená aj vyšší rozpočet, viac zamestnancov na svojom úrade a vyššiu dôležitosť vlastnej funkcie (a potenciálne úplatky za štátne zakázky do vlastného miestneho namiesto cudzieho centralizovaného vrecka).

Hodil by sa sem nejaký záver článku, ale bojím sa, že bude mať určite ešte pokračovanie :-)