Doteraz som si myslel, že PIN v blízkosti kreditky si môže nechať len úplný idiot. Teraz už to viem naisto. A nie, nestačí napísať PIN prefíkane v tvare "0905/67PIN" do telefónneho zoznamu, a nepomôže vám ani teória pravdepodobnosti, ak si PIN zapíšete na papier prvýkrát v živote (inak je totiž karta na podpis) a zároveň presne v ten deň vás prvýkrát v živote okradnú.
Moja blbosť bola zjavná a tak som chcel od polície len jedno: potvrdenie o krádeži, aby som si mohol vybaviť nový vodičák a ďalšie doklady. A teraz začína veselá časť príbehu: keď vás okradnú v USA, kartu zneužijú v Holandsku a vy to zistíte na Slovensku, kde to nahlásite?
Ako prvé som zavolal do Holandska - hneď asi na tretíkrát som dostal k telefónu správneho policajta, ktorý mi po anglicky ochotne vysvetlil, že ak sa už nenachádzam v Holandsku, mám to nahlásiť slovenskej polícii a všetky papiere do Holandska odošle a Holanďania to veľmi radi vyšetria.
Tušil som, čo mi na to asi povie slovenská polícia, a tak vravím: ono je to asi blbosť, možno sa tým ani neoplatí zaoberať, ste si istí, že to BUDETE vyšetrovať, ak vám to z Bratislavy pošlú? A on - áno, určite sa na to pozrieme.
Vzhľadom na komplikovanosť veci sa mi okresné oddelenie PZ v Dúbravke videlo byť ako dostatočne kompetentné. Ale nie - stratu mám hlásiť jedine na obvodnom oddelení v Karlovke, kde bývam, informuje ma ochotný policajt. Vypravím sa teda radostne na Dlhé diely. Čakám pol hodinu, potom si ma policajt volá a po piatich minútach vysvetľovania sa začne rehotať. "Robím tu dvanásť rokov, ale takéto niečo som ešte nezažil. Som strašne zvedavý, čo s tým urobia!"
Áno, urobia - obvodné oddelenie predsa k takému niečomu nie je kompetentné! Potrebujem vyšetrovateľa, a ten sídli jedine v Dúbravke. Miestny policajt však so mnou súciti, dáva mi pár dobrých rád, vraj sa nemám nechať odbiť a keby predsa oznámenie v Dúbravke znova nechceli prijať, mám mu zavolať (už si takmer myslím, že mi na cestu spraví ešte aj chleba s maslom).
Druhá návšteva polície v Dúbravke.
Vysvetlím, že holandská polícia sa mojim prípadom chce zaoberať, a že nechcem nič iné, len aby spísali oznámenie a odoslali do Holandska. Tak to sa nedá, vyvádza ma rýchlo z omylu ochotná vyšetrovateľka, JEDINE ŽE BY STE POZNALI PÁCHATEĽA.
Nasledujúcu pol hodinu mi vysvetľuje, že spolupráca medzi políciami je možná len ak je jasné, akého človeka hľadám. V prípade neznámeho páchateľa si to skrátka NEVEDIA PREDSTAVIŤ, AKO BY TO MOHLI POSLAŤ. Čo tak do obálky a poštou? navrhujem nesmelo. Ale nie, to je len taká laická naivita. Polícia dobre vie, že je v mojom vlastnom záujme dodržovať dôkladne procedúry, nech by to aj znamenalo úplné zmarenie možnosti čokoľvek vyšetriť.
Na polícii som sedel dve hodiny, ale nebola to nuda. Policajti boli slušní, pokiaľ môžem posúdiť a inteligentní a dozvedel som sa kopec nového.
Jeden okoloidúci napríklad vraví: pozrite sa, tu sa tým naozaj nikto zaoberať nebude. "My by sme radi vyšetrovali, ale nemôžeme, lebo prioritou je vyberať od ľudí pokuty v Jastrabovi."
Alebo: "Dnes nám tu nahlásili nelegálny výber z bankomatu a ja by som sa tam mal ísť pozrieť a zaistiť stopy, či napríklad pri bankomate zlodej niečo neodhodil. Ale nepôjdem, lebo nemáme peniaze na benzín."
Nakoniec prichádza rozsudok. Polícia je pre mňa za moje dane ochotná urobiť dve veci: PRIJAŤ TRESTNÉ OZNÁMENIE A POTOM HO ODLOŽIŤ, pretože páchateľ sa nedá zistiť. Znie to ako neodmietnuteľná ponuka, ale pozor, ešte nepoznáte detaily.
Na to, aby som mohol podať trestné oznámenie, potrebujem dokázať, že karta existovala a k výberu naozaj došlo. "Čo keby ste nám klamali?" kladie logickú otázku vyšetrovateľka.
Áno, kto by neklamal vo vidine, že dosiahne podvodné, ehm, odloženie prípadu?
Dôkaz má banka. Polícia si síce TEORETICKY môže od banky výpis z karty vyžiadať, ale "bude to trvať aj mesiac alebo dva". Dostávam teda ďalšiu radu na nezaplatenie: mám si do banky zájsť sám, zaplatiť si za mimoriadny výpis z účtu a potom im ho na políciu doniesť. Zvýši to nejako moje šance na vyšetrenie? Nie, nezvýši, ale polícia bude môcť prípad rýchlejšie odložiť ako nevyšetriteľný, vraví mi vyšetrovateľka.
Oceňujem jej zmysel pre absurdný humor, bežím do banky, zaplatím za výpis, doručím osobne zasa do Dúbravky, lebo chcem zistiť aspoň to, ako dlho bude polícii trvať odloženie prípadu, o ktorom ma vopred informovala, že v ňom nebude podnikať vôbec nič.
Odpoveď znie: presne štyri mesiace.
V posledný septembrový pracovný deň mi bolo do vlastných rúk doručené uznesenie vyšetrovateľa, že zastavuje trestné stíhanie vo veci prečinu krádeže a prečinu neoprávneného vyrobenia a používania elektronického platobného prostriedku, "nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe". (Uznesenie je datované ešte k júnu - ktovie, prečo na polícii tri mesiace premýšľali, kedy nastane ten správny čas poslať mi ho.)
Alebo povedané zrozumiteľnejšie: holandská polícia síce s najväčšou pravdepodobnosťou má napríklad videozáznam človeka, ktoré z mojej karty vyberal peniaze (v bankomate bol najmenej dvakrát), ale slovenskej polícii sa jednu A4 môjho oznámenia nechce až niekam do ďalekého Holandska posielať.
Nabudúce už budem poučenejší: keď ma okradnú v Holandsku a zistím to až v Bratislave, preskočím rýchlo plot pred holandským veľvyslanectvom a budem z celých pľúc kričať Azýýýýl!! :-)
