Mám pocit, že žiť s niekým roky alebo desaťročia je mimoriadneefektívny spôsob, ako preniknúť do tajov veľkej časti profesií.Nedostane sa k vám zbytočný balast, ktorý sa učí na univerzitách, alelen praktické informácie o tom, čo je skutočne treba vedieť. Na rozdiel od univerzity sú informácie vždy čerstvé atýkajú sa vždy problémov, ktoré sú v praxi najčastejšie riešené.
Niektorí majú dokonca to šťastie, ako ja, že získajú zadarmo vedomosti hneď z dvoch okruhov. Moja žena najlepšia zo všetkých sa od dnes môže pochváliť dosť pozoruhodnou kombináciou vzdelania a profesie - je zrejme jediná doktorka filozofie na Slovensku, ktorá sa živí písaním o SuperStar :-)
Za posledné štyri roky jej postgraduálneho štúdia som získal podrobné vedomosti o rozdieloch medzi stereotypmi a predsudkami, o histórii rómskeho osídľovania na Slovensku a nalepilo sa na mňa dokonca aj niečo o ľudovej architektúre na Spiši.
Vďaka jej novinárskej robote v programovom časopise mám zasa dokonalý prehľad o tom, kto v slovenskom šoubiznise je na mužov a kto na ženy, ktoré moderátorky donášajú bulváru na svoje kolegyne výmenou za to, že o nich bude písať v dobrom, ktorí populárni speváci majú problém sformulovať aspoň jednu gramaticky správnu vetu a ktoré herečky majú najodpornejší charakter.
Videl som všetky diely Dievčaťa za milión (sic!) aj SuperStar a vyhováram sa na to, že máme ešte stále jednoizbový byt, kde sa pred televízorom nedá schovať (celý minulý víkend som si v kuchyni starostlivo hromadil riad, aby som ho mohol umývať počas celých Mojsejovcoch) a žena v práci dostane vynadané, ak by programy nevidela. (Byť platený za pozeranie televízie! Sen Homera Simpsona! ) Dokonca viem aj to, či sú chlapci zo SuperStar takí fešáci aj naživo!! A na všetkých finalistov máme doma čísla na mobil!!!
Ale spať k teórii využiteľnosti manželov. Myslím,že spoločnosť stále nedoceňuje tento skrytý potenciál, ktorý sa vmnohých ľuďoch vďaka dlhoročnému manželstvu ukrýva. Máme máloučiteliek? Povolajme ich manželov! Chýbajú programátori alebo fyzici?Vyskúšajme ich manželky! (Neviem, či by to rovnako dobre fungovalo pri sklároch či vrcholových športovcoch, ale skúsiť by sa to mohlo.)
Pred časom som napríklad dostal skvelývýklad základov kvantovej informatiky od manželky jedného z poprednýchslovenských fyzikov - som presvedčený, že som z toho mal oveľa viac,ako keby som informáciu (oveľa presnejšiu)získal priamo od neho. Nemohli by sa manželia a manželky špičkovýchodborníkov pôsobiť aspoň v médiách a v školách ako popularizátori - vysvetľovať nám základy rôznych vedeckých odborov?
Zdá sa mi takisto nespravodlivé, že stačia štyri roky poflakovania sa na vysokej škole a do smrti si pred meno môžete písať titul garantujúci vašu odbornosť v konkrétnej oblasti. Ale nestačí ani 30 rokov každodenného kontaktu s niekým, kto sa v nej skutočne vyzná, aby ste sa mohli pochváliť titulom. Navrhujem preto zavedenie obdoby titulov honoris causa, ktoré by sa automaticky prideľovali partnerom majiteľov vedeckých hodností. Manžel/manželka je po latinsky coniugium, zistil som v slovníku, takže titul by mohol byť "coniugium causa", skratka c.c., v spojení s konkrétnym titulom, napr. v mojom prípade Mgr. Tomáš Bella, PhD. cc. A život je hneď krajší, najmä pre nás manželov s inteligentnejšími a vzdelanejšími ženami! Tú moju týmto srdečne zdravím a blahoželám jej k PhD bez cc, zvyšok si povieme doma :-)
(Vždy sa mi zdalo zvláštne, keď ľudia gratulujú svojim partnerom k narodeninám cez rádio, ale v blogu sa mi to zdá akosi menej nevhodné :-)
A ozaj, ako ste na tom vy? Aké vzdelanie ste vďaka partnerovi získali?
