Deň s dlhým obedom

Ženil som sa v džínsoch. Vo svojom živote som vlastnil len jediné sako, ktoré som použil raz na stužkovú a raz na maturitu. Už je ale trochu z módy (t.j. malé). Aby som to zhrnul: na dnešný obed so švédskou veľvyslankyňou som sa vôbec netešil. Určite ste už aj vy videli nejaké-tie filmy a tak viete, ako to medzi diplomatmi chodí. Chytíte pri obede omylom pri štvrtom chode do ruky nôž na rybie plutvy namiesto noža na rybie vnútornosti a celý stôl prekvapene vzdychne kvôli tomu faux-pas - och! Oslovíte niekoho vaša honorabilita namiesto vaša excelencia a hostiteľ hneď pod stolom kŕčovito stláča tlačidlo na uvedenie svojej armády do bojovej pohotovosti.
Doteraz som hovoril len s jedným veľvyslancom nemenovaného západoeurópskeho štátu, ktorý mi však dal hneď jasne najavo, že môj živočíšny druh (riflič nosičový) mu nestojí ani za predstieranie záujmu o konverzáciu. No skrátka, diplomacia neni zrovna môj svet.

Dnešná návšteva Kráľovského údolia (nevymýšľam si) však absolútne prekonala moje očakávania. Veľvyslankyňa má skvelého psa! Takého poľovníckeho, primerane chlpatého a veselého. Rasu sa mi nepodarilo identifikovať, bude to asi tým, že po mene poznám len vlčiaka, pudlíka a orecha. Pes sa primerane potešil návšteve a štekal pri odchode, čo je podľa jej excelencie u neho normálne. Napriek zdaniu mi napadlo, že na stráženie musí byť super - zlodej pohodlne vôjde a nahrabe si, ale von sa už nedostane.
Predjedlo bol losos, potom iné mäsko, ktoré som pracovne nazval losie, plus zmrzlina zákerne obložená ovocím. Pri prvom zo štyroch vín som zabudol, že som autom, ale vcelku rýchlo som si spomenul. Konverzácia bola takmer dvojhodinová a takmer určite príjemná a nediplomatická. Švédi sú skrátka super.

Po ceste som sa zastavil v robote a keď som sa vrátil k autu, vedľa práve zastavoval nákladiak s odťahovacím ramenom s policajtom s vysielačkou. Vhupol som dnu, predviedol pokročilé umenie jazdy spiatočkou a vďaka tomu sa už nič mimoriadne nestalo.