Internet používam od roku 1996 a píšem o ňom od roku 1997 (táto informácie je krutou fackou všetkým, ktorí si myslia, že moje terajšie články o internete sú najhoršie, aké sa len dajú napísať - nie sú, pred siedmimi rokmi som písal ešte oveľa, oveľa horšie :-).
V roku 1998 som pripravoval tipy na zaujímavé webové stránky pre časopis CDtip a mojim povinným čítaním bol skvelý e-mailový newsletter Netsurfer's Digest vychádzajúci od roku 1994 (v súčasnosti už spoplatnený). V ňom som prvýkrát objavil krátku informáciu o "novom experimentálnom vyhľadávači zo Stanfordskej univerzity". Doména Google.com ešte v tom čase vôbec neexistovala, vyhľadávač fungoval na google.stanford.edu, v logu svietil veľký nápis "beta" a nepoužíval ho ešte takmer nikto - neohrozeným kráľom fulltextov bola Altavista.
Vyskúšal som zadať do Google svoje meno, čím som sa nielen zapísal zlatými písmenami do histórie internetu ako jeden z prvých slovenských egosurferov, ale zároveň sa začala moja doteraz trvajúca závislosť na Google - šokoval ma totiž bezproblémovým vyhľadaním mojej osobnej stránky, čo v tom čase nedokázal ani Yahoo, ani Altavista. Začalo sa niekoľkomesačné obdobie, počas ktorého žiaden kolega v kancelárii nedokázal surfovať po internete bez toho, aby som k nemu niekoľkokrát denne nepristúpil s taktnou otázkou: "Nechcel by si namiesto Altavisty vyskúšať jeden skvelý nový vyhľadávač", prípadne "Sorry, ale ty si naozaj čakal, že niečo cez takýto zastaralý a nemoderný vyhľadávač naozaj niečo nájdeš?" Obľúbený som veľmi nebol, ale evanjelizačný proces priniesol svoje ovocie a postupne konvertovala celá redakcia.
Niekedy ešte v priebehu roku 1998 sa Google zrejme zazdalo, že vyhľadávač je už dostatočne pokročilý, a spustili jeho propagáciu. Nie však prostredníctvom bannerov, ale (dnes už pre Google typicky) netradičným spôsobom - majiteľom webových stránok Google ponúkol možnosť umiestniť si na vlastnú stránku okienko vyhľadávača a inkasovať províziu za každé vyhľadanie. Bolo to v čase, keď už bol Google napumpovaný rizikovým kapitálom, a provízia bola štedrá, zdá sa mi, že vo výške približne 10-30 halierov za jedno vyhľadanie.
Zacítil som svoju životnú šancu a rýchlo som Google nainštaloval na moju osobnú stránku s originálnym názvom " Maturita for download " ( išlo o jednu z prvých slovenských stránok so študentskými materiálmi na webe, keď začali fungovať oveľa profesionálnejšie servery študentské.sk a referáty.sk, obsah som venoval prvému z menovaných a stránku zrušil ).
Na fiktívny účet mi začali naskakovať doláre. Naskakovali však pomaly, primerane návštevnosti stránky, a tak som čoskoro neodolal a začal si haliere naklikávať sám - jednoducho som vyhľadával v Google cez svoju vlastnú stránku namiesto cez Google.com. Samozrejme, občas aj niečo, čo som v skutočnosti vyhľadať nepotreboval - taký malý, nie príliš inteligentný, typicky slovenský, typicky študentský a typicky dot-comovský podvod. Dúfam, že mi ho raz Larry a Sergej odpustia.
Bavilo ma to necelý mesiac, za ktorý som poctivo zarobenú sumu asi zdvojnásobil na závratných cca 40 dolárov (závratnosť sumy bola spôsobená nielen vtedajším kurzom dolára, ale najmä mojim finančným horizontom na úrovni vysokoškolského študenta).
O pár týždňov dorazil poštou šek vystavený firmou Google Inc. - spýtal som sa kolegov, či si ho nemám radšej nechať ako suvenír "do čias, keď bude Google slávny", čo všetci považovali za dobrý vtip - šek som si nechal preplatiť a peniaze minul, určite na niečo úplne nezmyselné :-)
O pár týždňov Google radikálne znížilo províziu z vyhľadávania, takže som sa už znova nedostal cez hranicu potrebnú pre zaslanie šeku, a čoskoro bol program úplne zrušený.
Ale spomínam na tie časy rád :-)
